Občania v ohrození požadujú, aby vláda spravila všetko možné na odvrátenie nebezpečenstva. A kabinet to spraví – uzavrie školy, zruší verejné akcie, dokonca nariadi zatvoriť neesenciálne prevádzky. Vytvorí prostredie na takmer dokonalé sociálne odlúčenie. A zafunguje to. Dokonca omnoho lepšie, ako ktokoľvek predpovedal.

Skúsenosti zo sveta ukazujú, že sociálne odlúčenie je najlepší spôsob, ako zabrániť ďalšiemu šíreniu epidémie. Dokonca aj v Nemecku, ktoré zaviedlo sociálne odlúčenie iba nedávno, si jeho minister zdravotníctva pochvaľuje „splošťovanie“ krivky počtu infikovaných. Ak skutočne domáca karanténa funguje takto dobre, potom už aj Taliansko má vrchol epidémie čoskoro za sebou.

Sociálne odlúčenie má však svoje temné stránky – prepad ekonomiky krajiny. Spojené štáty, ktoré sú niekoľko týždňov za Talianskom, začínajú odhadovať potenciálne straty. Analytici sa predbiehajú, kto príde s horším scenárom hospodárskeho rastu v druhom kvartáli. Hlavnú cenu pesimizmu získava lokálny šéf americkej centrálnej banky James Bullard, ktorý predpokladá, že nezamestnanosť vzrastie na tridsať percent a ekonomický rast prepadne o päťdesiat percent.

Krajiny preto vyčleňujú na boj s koronavírusom značné prostriedky a mnohé z nich, ako Spojené štáty alebo Nemecko, sa dostávajú k nepredstaviteľnej sume desať percent HDP. Tušia, že náklady za ekonomický kolaps by boli ešte omnoho väčšie.

Kým sa zdá, že Slovensko svoj epidemiologický boj s koronavírusom vyhráva, ten ekonomický prehrá. Otázka je len to, aký bude finálny účet. Kým vládni poradcovia prichádzajú s prvými návrhmi opatrení na podporu ekonomiky, nezdá sa, že by boli dostatočne ambiciózne – firmám len kupujú čas. Kúpený čas v prostredí ekonomickej recesie nestačí. Výpadok tržieb je reálny a trvalý. Niektorí podnikatelia začnú prepúšťať a iní bankrotovať už na konci marca.

Sociálne odlúčenie má aj temné stránky – prepad ekonomiky

Vysoké náklady spojené so zastavením ekonomiky sú dôvodom, prečo nový minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že podobne ako potraviny by mohli byť otvorené aj ostatné prevádzky. Ide o jeden z rastúceho množstva hlasov volajúcich po uvoľnení neproporcionálnych opatrení.

Vedci čoraz viac naznačujú, že vírus nebude možné zastaviť skôr ako o rok. Celý svet sa tak môže pohybovať v opakujúcom sa cykle ekonomickej aktivity, epidémie, sociálneho odlúčenia, uvoľnenia opatrení a opäť dookola.

Politika vlád bude dlho balansovať na ostrí noža medzi novými protivírusovými opatreniami a ich uvoľňovaním. Prudký ekonomický rast v druhej polovici roka ostane ilúziou. Všetci dotknutí by sa mali pripraviť na ešte dlhší boj, ako doteraz očakávali.