Politici sa boja štrajkov, preto bránia monopoly

Zdroj: archív Leny Sandberg

Finálna verzia pravidiel otvorenia železničného trhu hovorí, že vláda môže podpísať ešte aj v roku 2019 zmluvu na 10 rokov. Znamená to, že sa môže vyhýbať verejným obstarávaniam až do roku 2029?

Áno. Nariadenie, na ktoré sa pýtate, je v zásade výnimkou z pravidla štátnej pomoci, ktoré hovorí, že štandardne nesmiete prideliť zákazku bez tendra. Táto výnimka umožňuje vláde priamo prideliť kontrakt prevádzkovateľovi osobnej železničnej dopravy. Rokovania o štvrtom železničnom balíčku sa začali veľmi optimisticky, viacerí presadzovali, aby sa osobné vlaky liberalizovali progresívne. Bola teda silná nádej, že štvrtý balíček odstráni výnimku pre priame zadania, čo by znamenalo otvorenie trhu. To sa však nestalo, keďže členské štáty v Rade Európskej únie proti tomu tvrdo bojovali. Štvrtý železničný balíček je preto omnoho miernejší.

Slovenské ministerstvo dopravy má s dominantnou štátnou firmou zmluvu na desať rokov, do roku 2020. Môže jej v roku 2019 zadať rovnako veľký kontrakt na ďalších desať rokov?

V princípe áno. To je, nanešťastie, výsledok štvrtého balíčka. Železničný sektor je jedným z posledných trhov, ktoré stále neboli liberalizované. Členské štáty akceptovali odstránenie bariér v letectve, telekomunikáciách, v energetike, v poštových službách, ale nie v železničnom odvetví. Z tohto pohľadu je železničný sektor „chorým mužom“ Európy.

Politici chcú mať vlajkovú štátnu firmu, šampióna, ktorý symbolizuje silu štátu

Prečo boli členské štáty proti?

Takmer všetci majú veľkú štátnu firmu, ktorá zamestnáva veľa ľudí, a v tomto odvetví sú dosť silné odbory. Liberalizácia by znamenala, že štátne firmy by sa museli rozbiť, viacerí štátni zamestnanci by prišli o prácu alebo by im klesol plat. Viedlo by to k štrajkom a politickým problémom. V 90. rokoch mal francúzsky premiér Alain Juppé vážne problémy, keď