Bilancia polície pri zatýkaní je nasledujúca: dvaja bývalí prezidenti Policajného zboru, desiatky sudcov, vplyvní podnikatelia, špeciálny prokurátor aj jeden z najbohatších Slovákov. Tibor Gašpar, Peter Hraško, Milan Lučanský, Dušan Kováčik, Monika Jankovská, Zoroslav Kollár či Jaroslav Haščák sú, žiaľ, len menšou časťou zoznamu ľudí, ktorí sú pre vyšetrovanie káuz vo väzbe.
V súvislosti s prácou polície sa objavili úvahy o akejsi tajomnej politickej objednávke. Túto skutočnosť však dementuje čoraz dlhší zoznam spolupracujúcich obvinených. Bolo by ťažko predstaviteľné, že sa niekto skutočne nevinný prizná k páchaniu trestnej činnosti iba preto, aby sa za mrežami ukryl pred okolitým svetom.
Jednoducho povedané – prokuratúra ani elitní policajti rozhodne nezaháľajú. Ak budú pokračovať podobným tempom, je dosť pravdepodobné, že ministerstvo spravodlivosti bude musieť urýchliť výstavbu novej väznice v Rimavskej Sobote. Počty väzobne stíhaných navyše určite prinášajú aj logistické problémy, pretože členovia organizovaných skupín musia byť rozdelení.
Známa dvojica Marian Kočner a Pavol Rusko je len krok od dlhoročného väzenia
Masívna vlna zatýkania so sebou prináša niekoľko ďalších aspektov či otáznikov. Systém na jednej strane ukazuje, že má stále svoju zdravú časť, teda poctivých ľudí, ktorí si zákon neprispôsobujú podľa vlastných pravidiel a záujmov. Na druhej strane však môže byť pre verejnosť frustrujúce, ak dennodenne sleduje nové a nové akcie kukláčov. Po „spálenej zemi“ bude rozhodujúca jej obnova.
Dôležité bude, aké štruktúry na starých základoch vyrastú. Reštartov Slovensko totiž zažilo už v histórii viac než dosť. Mikuláš Dzurinda po Vladimírovi Mečiarovi, Robert Fico po M. Dzurindovi či Iveta Radičová po R. Ficovi, Peter Pellegrini po R. Ficovi či Igor Matovič po P. Pellegrinim. Nevydalo, a tak by bolo na mieste, aby dostali priestor odborníci, ktorí budú zastávať kľúčové posty v krajine. Výber nesmie byť opäť raz iba o tom, kto má silnejšie konexie alebo kontakty na aktuálnu vládnu garnitúru.
V tomto štádiu reálneho rozkladu inštitúcií korupciou je zásadný názor verejnosti a nie nič nehovoriace silácke stanoviská politikov. V putách totiž skončili ich vlastní nominanti, ktorých hlavnou úlohou mal byť dohľad nad spravodlivosťou či ochranou občanov. V posledných rokoch sa však dial zrejme presný opak. O tieňoch podozrení sa pritom hovorilo dlhodobo, do akých rozmerov však v realite vyrastú, zrejme netušil nikto.
Ľudia potrebujú vidieť okrem snahy aj niečo celkom iné. Bodku alebo tú dôležitú koncovku v každom jednom prípade – právoplatné rozhodnutie súdu. Pretože vznesením obvinenia sa trestné stíhanie prakticky iba začína.
