Minister obrany Martin Glváč sa chce hneď po dovolenke stretnúť s Michalom Gučíkom, aby s ním prerokoval jeho žiadosť o náhradu ujmy vo výške 750-tisíc eur, ktorú vraj utrpel tým, že ho odpočúvalo vojenské spravodajstvo. Ak M. Gučík svoju žiadosť nestiahne, ich rokovanie nesmie mať iný záver ako ten, že sa cez právnych zástupcov stretnú už len na súde.
Keby minister M. Glváč pristúpil na mimosúdnu dohodu, ktorá by rezort stála hoci len zlomok toho, čo požaduje bývalý riaditeľ spravodajskej televízie, ocitol by sa v konflikte záujmov. M. Gučík pre neho nie je len žiadateľom o odškodnenie, ale aj jeho kolegom z čias, keď obaja pracovali pre volebné víťazstvo Vladimíra Mečiara. V roku 1998 bol M. Glváč predsedom predstavenstva agentúry Donar a M. Gučík reprezentantom agentúry Roko – obe mal na povel šéf volebnej kampane HZDS Alexander Rezeš. Verejný činiteľ nie je v konflikte záujmov až vtedy, keď uprednostní osobný záujem pred verejným, ale už aj v situácii, keď ho uprednostniť môže. Čo je aj tento prípad.
M. Gučík hovorí, že trištvrtemiliónové odškodnenie nechce pre peniaze, ale preto, aby sa o kauze hovorilo. Vraj keby žiadal málo, tak si to nikto ani nevšimne. Rýchla mimosúdna dohoda však spôsobí, že sa o prípade nebude hovoriť ani toľko, ako by sa hovorilo, keby sa súdy niekoľko rokov zaoberali nezodpovedanými otázkami: Bolo odpočúvanie M. Gučíka legálne? Spĺňala žiadosť o udelenie súhlasu s odpočúvaním zákonné podmienky? Obmedzil sudca Gučíkovo právo na súkromie v súlade so zákonom i s ústavou? Ak sa minister so žiadateľom mimosúdne dohodnú, prípad vlastne ututlajú, lebo už sa nikto viac na nič pýtať nebude.
Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška
Nielen o odškodnení, ale aj o jeho výške by mal rozhodnúť súd. Je nehorázne a poburujúce, že náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si vymôžu blízki príbuzní po obetiach brutálnych útokov, je neraz rádovo nižšia, ako sú náhrady, ktoré si na súdoch dokážu vymôcť verejne známe osoby – nezriedka len za zdanlivú ujmu, ktorú utrpela ich dôstojnosť či česť. Rekordná suma, ktorú M. Gučík žiada, tento nepomer ešte ďalej zhoršuje. Jeho vyjadreniu, že „mne ide o štát, o to, ako budeme žiť“, sa nedá veriť, lebo keby mu naozaj išlo len o to, tak by za „Rezešove“ peniaze nepracoval pre víťazstvo HZDS. Lebo vtedy štát i to, ako budeme žiť, záviseli od Mečiarovej porážky vo voľbách.
Keďže minister má slúžiť verejnému záujmu, nesmie pristúpiť na mimosúdnu dohodu o náhrade ujmy. Len súd môže povedať, či M. Gučík ujmu utrpel, či ju štát má nahradiť a v akej výške.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 33.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustrácia - Danglár
