Iniciatívy, s ktorými prišli Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý, sa hodnotia aj tak, že po nich sa zlá situácia stredopravých strán ešte zhoršila. V skutočnosti je stav tohto politického tábora taký zlý, že ho žiadna nová iniciatíva zhoršiť nemôže.
SDKÚ-DS ako niekdajší líder zoskupenia nemá ani rok po voľbách skutočné vedenie, lebo garnitúra okolo Pavla Freša si nedokázala získať autoritu a skupina okolo Mikuláša Dzurindu je nezvratne odpísaná. Môžu si navzájom robiť podrazy (napríklad vystrčením Petra Šťastného na prezidentského kandidáta), ale ide o hry v rámci celkovej bezvýznamnosti. KDH definitívne rezignovalo z akejkoľvek expanzie a sústreďuje sa už len na prežitie: udržanie si tradičného elektorátu, ktorý stranu dostane do parlamentu a možno aj do vlády –čo je len zbožné želanie.
Most-Híd je rovnako pasívny ako jeho predseda, takže strana momentálne predstavuje most, ktorý nikam nevedie. Marcový súboj v SaS o predsedu sa skončí buď tak, že po víťazstve Richarda Sulíka odídu zo strany viacerí jej prominentní členovia, alebo po víťazstve Jozefa Kollára odídu od strany ľudia, ktorí sú naviazaní na predsedov radikalizmus. Ako hovorí Woody Allen – jedna cesta vedie k zúfalstvu a druhá k beznádeji a teraz všetko závisí od toho, aby si dobre vybrali. Ľudová platforma, ktorú vytvorili tri etablované strany, propagandisticky ohlasovala budúce dohody (o spoločnom postupe, o spoločnom programe, o spoločnom kandidátovi na prezidenta), ale žiadnu z nich sa im nepodarilo uzavrieť. Manifest, ktorý spolu vyhlásili k výročiu 17. novembra, bol ukážkou ideového a programového vyprázdnenia strán, takže môže slúžiť len ako argument v prospech tvrdenia, že je nevyhnutná ich celková generačná obnova. Na to, aby v prázdnom dokumente niekto našiel „reálnu alternatívu k ľavicovému Smeru“, ako to sformuloval Ján Figeľ, musí mať nadanie a schopnosti, akými bežný volič nedisponuje.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Pri takomto stave stredopravých strán majú ambicióznejší politici hlásiaci sa k tomuto prúdu nielen možnosť, ale priam povinnosť prichádzať s vlastnými iniciatívami. Lipšicov, Procházkov, Žitňanskej a Beblavého projekt sa od seba v mnohom odlišujú, ale spoločné majú to, že predstavujú aspoň pokus o prekonanie žalostného status quo. Bez novej agendy a bez nových lídrov nemajú stredopravé strany šancu na rovnocennú súťaž so Smerom. Trieštenie pravice a jej atomizácia majú zmysel – ak budú prechodnou fázou pri jej obnove a nie definitívnym štádiom jej rozkladu.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 8/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
