Biedou a krvavou históriou poznačená Kambodža bola kedysi strediskom nielen veľkolepej khmérskej ríše a jej kultúry, ale aj náboženstiev hinduizmu a neskôr budhizmu. Strediskom Khmérov bol práve majestátny Angkor, ktorý sa rozprestiera v džungli na území 9 krát 9 kilometrov. Svojho času bol jedinou miliónovou metropolou sveta a tiež svetovým pútnickým miestom. Do tohto najväčšieho sídla hinduistických a neskôr budhistických bohov putovali ľudia z celej juhovýchodnej Ázie ako aj Indického polostrova. Postavený rukami desiatok tisícov robotníkov ohúri aj súčasných architektov a stavbárov, a to svojou majestátnosťou, rozmanitosťou a najmä presnosťou stavebných výpoč- tov.
Komplex zahŕňa niekoľko rozdielnych chrámov vybudovaných jednotlivými panovníkmi ríše. Vydať sa po stopách tajomných ruín týchto stavieb je neopakovateľným zážitkom. Zimomriavky z pohľadu na tento architektonický div je možné smelo porovnávať so zimomriavkami z egyptských pyramíd či Čínskeho múru.
Sen každého Kambodžana
Do Kambodže prichádzame vlakom z Bangkoku. Hektická, prašná a slnkom rozpálená hranica medzi Thajskom a Kambodžou je nádejou pre chudobných Kambodžanov na lepší život v rozvinutom Thajsku. Trhovisko, kasína, obchody s krokodílími kabelkami a mafiáni kontrolujúci dopravu taxíkmi a autobusmi dotvárajú prvý rozpačitý dojem z exotickej destinácie. Cesta taxíkom z hranice pripomína naozajstné dobrodružstvo, keďže z okna sledujeme najmenej rozvinutú krajinu juhovýchodnej Ázie. Bieda kričí z hrboľatých ciest, chatrčí i ľudí a nedá sa veru prehliadnuť. Na medzizástavke v miestnej umyvárni a reštaurácii v jednom (plechová búda s hadicou) náš strach mizne. Veselí ľudia úplne bezprostredne komunikujú a sú nesmierne šťastní z nových hostí. Do 10 minút prinesú a rozostavia poľnú kuchyňu a pripravia delikatesy zo všakovakých živočíchov. Odhodláme sa kúpiť iba plechovkové pivo z chladnič- ky.
Ubytujeme sa v turistickom mestečku Siem Reap, vzdialenom vyše dvoch hodín autom od thajských hraníc. Siem Reap je kariérnym snom každého Kambodžana. Mesto naplno ťaží z blízkosti Angkoru a ponúka naozaj kvalitné služby a vynikajúcu khmérsku kuchyňu. Nájdete tu všetko – od Hiltonu až po lokálne idylické hotelové oázy s tropickými záhradami a bazénmi. Centrum mestečka s reštauráciami je ako odkopírované z akejkoľvek typickej dovolenkovej destinácie Európy. Stačí však ísť o tri ulice ďalej a tam sa už nedá krutá realita prehliadnuť. Zvláštny dojem v rozvinutej časti mesta tiež vzbudzujú úprimne mienené nápisy na niektorých práčovniach a reštauráciách ako „Perieme iba v čistej vode!“ alebo „Naše jedlo je hygienické!“ Avšak po tom, ako ochutnáte khmérske kari, si veru nespomeniete ani na jeden z nich.
Keď príroda vyhráva
Tajomné ruiny Angkoru sa nachádzajú 7 km od mestečka. My sa ešte v prvý podvečer vydávame peši na horu Phnom Bakheng. Na jej vrchole nás čakajú ruiny chrámu a nádherný negýčový západ slnka nad rozľahlou kambodžskou džungľou. Na druhý deň o pol piatej ráno nasadáme do tuk-tuku, miestneho dopravného prostriedku, ktorý sme si zarezervovali večer vopred na dva dni aj so šoférom. Usmievavý Kambodžan nás vezie k chrámu Ta Prohm, jednej z najzaujímavejších ruín Angkoru. Cestou sa zastavujeme pri plechovej chatrči, kde nám mladá žena predáva benzín vo fľaši od whiskey. V Ta Prohm sa natáčal aj známy film Lara Croft: Tomb Rider s Angelinou Jolie, ktorá si potom adoptovala dieťa práve z Kambodže. Kamenné ruiny chrámu sú prerastené skrz naskrz hrubými koreňmi stromov. Pohľady na tento boj prírody s civilizáciou naháňajú hrôzu. Príroda vyhráva a reštaurátori majú čo robiť, aby ako-tak spevnili padajúce múry. Slnko vychádza len pomaly, cikády hučia ako v nejakom horore. Chrám máme takto skoro ráno iba pre seba. Po dvoch hodinách postupne pribúdajú turisti a tiež kŕdeľ malých predavačov suvenírov. Je veľmi ťažké odolať smutným očiam detí, ktoré takto pracujú v každom z chrámov. Ceny nie sú pevné, valuta je dolár, cukríky či zabalené raňajky z hotela.
Ďalej pokračujeme smerom k chrámu Pre Rup, stupňovitej pyramídy oranžovej farby. V neskutočnom teple sa štveráme až na vrchol chrámu, kde si všimneme asi 3-ročné miestne chlapča, ktoré sa potuluje úplne bez dozoru. Výhľad z chrámu do diaľky na tropickú džungľu je opäť veľmi pôsobivý. V horúcom teple sa osviežujeme miestnym tropickým ovocím z rúk domorodcov a prechádzame si ďalšie stavby obrovského komplexu.
Slony ako trpaslíci
Záver dňa patrí azda najdôležitejšej ikone komplexu Angkor – chrámu Angkor Wat, ktorý je symbolom Kambodže a nachádza sa dokonca na zástave tejto monarchie. Veľkolepá pieskovcovo-tehlová stavba pozostáva z niekoľkých svätýň v tvare lotosových kvetov, ktoré sa zrkadlia v obkolesujúcom umelom jazere. Kde inde, než v tomto tajomnom sídle mali prebývať budhistickí a hinduistickí bohovia? Steny koridorov chrámu sú zdobené maľbami a rytinami zobrazujúcimi nielen život bohov, ale aj ich pozemských služobníkov. Natrafíme aj na sochy Budhov, ktoré sú doteraz uctievané vyznávačmi najrozšírenejšieho východného náboženstva. Hinduizmus a budhizmus sa dostali do Khmérskej ríže z Indie, pričom Khméri boli storočia hlavnými sprostredkovateľmi biznisu medzi Indiou a Čínou.
Tretí deň začíname opäť za polotmy v najväčšom chrámovom komplexe Angkor Thom – ktorý na obrovskom štvorcovom pozemku sústredí niekoľko majestátnych stavieb. Angkor Thom je podobne ako Angkor Wat obkolesený vodným kanálom, pričom vojsť do tohto štvorca sa dá iba cez štyri obrovské kamenné brány s božskými hlavami, ktoré sa nachádzajú na západnej, východnej, severnej a južnej strane štvorca. Autobusy, tuk-tuky či slony, ktoré tu vozia turistov, sú v porovnaní s týmito bránami iba trpaslíkmi.
Čo sa nedá za tri dni
Našou ďalšou zastávkou je chrám Bayon, ktorý je charakteristický obrovskými tvárovými vežami. Kamenné tváre bohov nás pozorujú pokojným, no tajuplným pohľadom. Pôsobia ako sfingy z filmu Nekonečný príbeh. Pokračujeme prechádzkou po Slonej terase, ktorej múry sú tvorené kamennými chobotmi a rytinami opisujúcimi boje, náboženské rituály, ako aj bežný život miestnych obyvateľov. Na záver vystupujeme po nebezpečne strmých kamenných schodoch na jednu z menších pyramíd, odkiaľ sa nám naskytne pohľad na celý komplex a okolité džungľové porasty. Žiaľ, nie je možné pozrieť si v tropickej horúčave všetky stavby Angkoru za tri dni, ktoré sme mali na to vyčlenené, a preto sme šalamúnsky poprosili šoféra povoziť nás takmer po celom teritóriu s rozlohou 81 štvorcových kilometrov. Počas jazdy je možné aspoň sčasti zhliadnuť záhadné stavby a vodné oázy ukryté medzi palmami a inými tropickými stromami. Ak vás na prvý pohľad osloví nejaký chrám, určite sa pri ňom zastavte, vychutnajte si jeho atmosféru naplno a poprechádzajte sa po všetkých jeho zákutiach. Neoľutujete totiž ani jediný krok.
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.
