Bolo ráno, keď „tajní“ zabúchali na dvere Jevgenijinho bytu v centre Moskvy a pustili sa do domovej prehliadky. Neodradil ich ani sused Anatolij. Odniesli dokumenty, peniaze, šperky, obrazy a starožitnosti. Ale ani Jevgeniju, ani Anatolija nezobrali.
Nejde o román zo Stalinových čias, ale o dianie počas jesenných týždňov. Jevgenija Vasiljevová bola šéfkou odboru majetkových vzťahov ministerstva obrany a Anatolij Serďukov ministrom obrany. Vyšetrovatelia šli po machináciách s armádnymi nehnuteľnosťami, ktoré štát pripravili o miliardy rubľov. Ale podľa neoficiálnej verzie ministrovmu svokrovi a priateľovi prezidenta Vladimira Putina, expremiérovi Viktorovi Zubkovovi došla trpezlivosť s „klikou konkubín“, ktoré si zať priviedol na ministerstvo. Tak svokor zariadil, aby zaťovi „ukázali“. A ukázali. A. Serďukov už nie je ministrom obrany.
Príbeh naznačuje, na akých pohyblivých pieskoch stojí v Rusku budúcnosť. Veď A. Serďukov bol aj v očiach Kremľa uznávaný ako autor jednej z mála fungujúcich reforiem: armáda sa radikálne zmenšila (s preklínaním vyhodených oficierov), ale súčasne je oveľa bojaschopnejšia, než bola ešte počas vojny s Gruzínskom pred štyrmi rokmi.
Čas reakcie
„Som na jednej strane konzervatívny a na druhej strane ešte viac konzervatívny,“ žartoval V. Putin a v prezidentských voľbách predviedol, že sa stále môže oprieť o konzervatívnu väčšinu ruského voličstva. Tá sa zo všetkého najviac bojí zmien, ktoré môžu znamenať zmeny k horšiemu. Ako v 90. rokoch, ktoré pre obyčajných Rusov znamenali stratu hodnôt, istôt a úspor, poníženie veľmoci a chaos.
S Putinovým tretím zvolením za prezidenta na jar 2012 udrel aj čas politickej reakcie: parlament odhlasoval zákony, ktoré umožňujú demonštrantov trestať drakonickými pokutami, nútia spurné mimovládne organizácie financované Západom označovať sa za „zahraničného agenta“ a umožňujú aj cenzúru internetu, ktorý v Rusku supluje rolu slobodného média.
Opoziční politici síce už prirovnávajú pomery k represiám 30. rokov, ale horliť a demonštrovať proti režimu sa stále smie. Namiesto státisícov popravených v ére Stalinovho „veľkého teroru“ sa za mrežami ocitli len dve pankerky, ktoré „proti režimu“ krepčili pri oltári hlavného chrámu krajiny.
Staronovému prezidentovi sa podarilo otupiť ostrie opozičných protestov, ktoré po rokoch apatie vypukli vlani v decembri po parlamentných voľbách. Protesty však podľa politológov zrejme budú pokračovať, či už v otvorenej alebo skrytej forme. Natoľko je stredná vrstva, tvoriaca štvrtinu až tretinu populácie, nespokojná s pomermi, akokoľvek sa za ne naopak stavia „putinovská väčšina“ v podobe polovice národa. Prezident sa tak musí starať o to, ako predísť „výbuchu“, doteraz však k reformám nepristúpil ani nevypracoval ich ucelenú stratégiu.
Nikto nepozná cestu
„Paradox spočíva v tom, že nik nepozná cestu, ani kapitán. Kormidlo sa točí podľa ľubovôle a horizont sa obmedzuje len na ubiehajúci deň. Rýchlosť je však úžasná: uplynul rok od chvíle, keď sa V. Putin chopil obnovovania stability a poriadku v Rusku, a nezostalo po nich ani stopy,“ napísali liberálne noviny Vedomosti. Kade sa Rusko vydá? Moskovské Centrum strategických štúdií, ktoré sa predchádzajúcimi prognózami dokázalo trafiť do reality, predpovedalo tri možné scenáre: Rusko čaká buď „občianska neposlušnosť“, „sebapremena režimu“ cestou reforiem, alebo úpadok. Rusi však neveria ani na možnosť legitímnej zmeny režimu vo voľbách, ani na opozíciu bez jasného programu.
Šéf liberálneho inštitútu INSOR Igor Jurgens vidí silný tlak Putinovho okolia, aby nastúpil konzervatívnu cestu k „pravoslávnemu samoderžavju“. Ale sám V. Putin sa vraj ešte nerozhodol, či sa stane „vodcom progresu“ alebo „vodcom regresu“.
„V. Putin je vo svojom treťom období vodca, ktorý ani pol roka po voľbách nevie, o koho sa má oprieť, ani aký program má ponúknuť,“ tvrdí niekdajší dvorný politológ Kremľa Gleb Pavlovskij a predpovedá, že o ďalšom vývoji rozhodne ekonomika.
Rusko podľa MMF
(%)
1 vývoj spotrebiteľských cien, ročné priemery Pozn.: 2012 – 2013 predikcia, PB – platobná bilancia
PRAMEŇ: MMF
Podľa analytikov PricewaterhouseCoopers pokles cien ropy o desať dolárov na svetovom trhu spôsobí v ruskom rozpočte výpadok bilióna rubľov. K vyrovnanému rozpočtu v roku 2000 stačilo 20 dolárov za barel, teraz treba už 120 dolárov za barel.
Autor je spravodajca ČTK v Moskve.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto - ISIFA
