Slovensko-čínske konzorcium Li-Mash Energy po prázdninách zverejnilo, že plánuje vo východoslovenských Lipanoch postaviť závod na biopalivá do pohonných hmôt. Číňania chceli zarobiť na biznise podporovanom Európskou úniou. No rýchlo spoznali, ako je tá na tom so strategickými plánmi. Desať rokov staré vyhlásenia o nahradení podstatnej časti ruskej a arabskej ropy európskymi biopalivami sa v Bruseli pomaly stávajú vzdušnými zámkami.
Minulý týždeň zverejnený pracovný návrh koncepcie ďalšieho rozvoja biopalív mení doterajšie postoje EÚ. Koncepcia biopalivá skôr zastavuje, ako rozvíja. Hovorí, že tí, čo doteraz stihli investovať do ich praxou overenej produkcie z obilnín či olejnín, musia zastať na terajšej výkonnosti. Teraz v nádržiach európskych motoristov nahradzujú svojimi produktmi päť percent klasických benzínov a nafty. Viac percent primiešaných biopalív Brusel posúva do roviny hypotéz, ak nie utópie. V návrhu totiž uvádza, že ďalších päť percent spotreby motorových palív majú členské krajiny nahradiť biopalivami z biologických odpadov. Euroúradníci diktujú to, čo vôbec neexistuje. Technológiu na ich výrobu z tráv, slamy či kríkov zatiaľ nikto nevymyslel. Únia tak robí z donedávna skalopevných plánov ilúziu. Prípadne vyprodukuje problém. Ak aj technológie na výrobu týchto látok z odpadov vzniknú, hrozí, že po uponáhľanom vývoji predražia motoristom tankovanie. A to všetko kvôli bruselskému omylu, že ak teraz s biopalivami spraví kotrmelec, zlacní potraviny a prečistí ovzdušie.
Nechcený miláčik
Pôvodne sa v únii pred desaťročím rozbiehali biopalivá z agrárnych plodín s veľkou slávou. Lebo svetové zásoby ropy nie sú nevyčerpateľné a treba pracovať na iných náhradách. O to rýchlejšie, že spotreba bude rásť. Aj na Slovensku má o dvadsať rokov pripadať osobné auto na každého druhého občana. A nie na každého štvrtého ako dnes. Brusel strašil a tlačil na vlády. Navyše sa v biopalivách mohli míňať hromadené prebytky plodín.
Z obilia sa začal vyrábať bioetanol do benzínov, z olejnín bionafta – prímes do nafty. No keďže sú bioprímesi o desiatky percent drahšie ako ropné produkty, museli dostať od politikov podpory. Sú oslobodené od spotrebných daní a ich primiešavanie je povinné. Konkrétne sa povedalo, že do roku 2020 majú biopalivá v únii kryť desatinu spotreby motorových palív. Do dnes to investori splnili na polovicu.
Celé to sprevádzal investičný boom. Mnohé projekty skončili v zásuvkách. Uspel len ten, kto si vedel zabezpečiť bezpečný odber v rafinériách. Vďaka dlhodobým zmluvám s maďarskou energetickou skupinou MOL, ktorá vlastní aj bratislavskú rafinériu Slovnaft, vyhrala na Slovensku boj podnikateľská skupina okolo Jána Sabola. V Leopoldove postavila za 130 miliónov eur dva veľké závody. Eviral na bioetanol a Meroco na bionaftu. Neskôr k tomu prikúpila ďalší podnik napojený zmluvami na MOL. Výrobňu bionafty Rossi Biofuel z maďarského Komáromu.
S celkovou produkciou štvrť milióna ton bionafty a vyše stotisíc kubíkov bioetanolu sa sabolovci zaradili do prvej päťky európskeho biznisu s biopalivami. Mimo nich majú na Slovensku menšie výrobne bionafty iba dve východoslovenské firmy Venas a Bio-plus. Investičná skupina Slavia Capital už svoju šenkvickú prevádzku na výrobu bionafty, patriacu pod olejársku firmu Palma Group, zavrela. Vyrába ju tu len vo svojom jihlavskom Agropodniku. Práve preto, že nemá s rafinériami dlhodobé zmluvy ako sabolovci. Celkovo biopalivá v únii zamestnávajú 50-tisíc ľudí.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
