Ak analytici v minulom roku čakali mierne zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré malo nalákať do bánk viac úspor, ich očakávania sa splnili. Hoci nevychádzali z celkom správneho predpokladu. Úrokové sadzby bánk stúpli, no nie preto, že by základné sadzby zvyšovala Európska centrálna banka, a pomaly tak utišovala expanzívnu menovú politiku. Politiku museli zmeniť samy komerčné banky, na ktoré sa v uplynulom roku nielenže celoeurópsky krivo pozerali investori. Banky dostali nové úlohy v podobe zvýšenia kapitálovej primeranosti. V situácii, keď potrebujú nielen viac vlastných zdrojov, medzibankový trh zamŕzal a zahraničné banky dostali stop pre financovanie svojich dcér, boli a sú pre ne domáce vklady najcennejšie. Tak ich musia oceniť aj vyššou sadzbou. Keďže najcennejšia je dlhodobá likvidita, najvyššia cena lákala ľudí práve na dlhšie termínované účty.
A tak analytikom vyšla predpoveď, v ktorej naplnenie márne dúfali už rok predtým. Skutočne stúpol podiel viazaných vkladov na úkor neviazaných. Už si celkom nevedeli predstaviť, že ľudia z podielových fondov vyberú takmer pol miliardy eur. Verili, že úspory smerované do fondov v čistom porastú. Že dosiahnu tak mizivú výkonnosť alebo budú zápasiť s prepadom hodnoty – s tým nepočítali.
Analytikom vôbec nevyšli predpovede vývoja akciového trhu. Ani len ostro sledovaný index S&P 500 sa nedostal k hranici 1 400 bodov, po letnom páde sa do konca roka spamätal nanajvýš k 1 250 bodom, zhruba tam, kde rok začínal. Európsky akciový index FTSE 100 mohol na štartovnú pozíciu z roka 2011 zabudnúť. Rovnako ako akciové tipy tentoraz nevyšli ani tipy menové.
Spomedzi komodít si po kolísavom vývoji zisky zapísal obľúbený žltý kov. Vyjsť mohla i investícia do ropy, no dôležité bolo, v ktorom okamihu roka investori do tejto komodity nastúpili. Od začiatku roka zhodnotila, no počas roka bola ako na hojdačke. Absolútne zlým tipom bola meď, ktorá sa počas roka zrútila o 34 percent a bola jedným z kovov, ktorý najviac stratil. (mk)
