Ak analytici očakávali, že sa v minulom roku neudejú zásadné zmeny v úrokových sadzbách na vkladoch, ich predpoklady celkom nevyšli. Banky síce potrebovali predovšetkým tie stabilné od obyvateľstva, pretože sú ich krvou, no vysoké sadzby, ktorými lákali najmä v prvej tretine roka, ich dobehli. Bankám prvý raz klesli čisté úrokové príjmy a po zvyšok roka sa začali správať menej konkurenčne. Úrokové sadzby na termínovaných vkladoch i sporiacich účtoch klesali. Klesal aj Euribor, a tak sa posun nadol naprieč všetkými splatnosťami dal vysvetliť.
Nevyšiel ani predpoklad, že hlavnou líniou, kam sa úspory poberú, budú naďalej termínované vklady. Na bežných účtoch a ostatných neviazaných vkladoch pribudlo podľa novembrových dát viac než na termínovaných vkladoch. Ani poznámka TRENDU o tom, že podielové fondy budú len kozmetickým doplnkom, nebola najtrefnejšia. Určitý odklon do špeciálnych fondov v najväčších bankách nastal.
Trápenie na trhoch s vládnymi dlhmi nebolo ani predvlani ťažké predikovať. Hoci druhá polovica roka už nebola taká napätá. Zdravšie boli akciové výsledky. Aj keď pre vlaňajšok už analytici nemaľovali veľké dvojciferné zárobky, benchmarkový index S&P 500 nielenže prelomil hranicu 1 350 bodov, ale zavrel na 1 459 bodoch, čo mu zabezpečilo nárast o 13,4 percenta. Dow Jones Industrial Average na druhej strane neskončil nad očakávanou métou 14 tisíc bodov, a tak mal ročný zisk 7,2 percenta. Nakoniec prehnané boli i očakávania zhodnotenia žltého kovu. Že jeho cena najprv klesne, aby opäť stúpla, síce počas roka vyšlo.
No zlato zďaleka neatakovalo úrovne nad dvomi tisíckami dolárov za troyskú uncu, ako predpovedali najodvážnejší. Rok končilo pri 1 675 dolároch za uncu.
