Pohľad do podsvetia, v ktorom sa vyparili dobrovoľne tisíce Japoncov

Lenže potom urobil zlé rozhodnutie a firmu svojou investíciou pripravil o 400 miliónov jenov. Ocitol sa okamžite v špirále problémov, z ktorých sa už nevyhrabal. Nadriadení ho zo straty obviňovali a na krk mu dýchali vymáhači dlhov. Nedokázal sa zmieriť so zlyhaním, hanbou a so strachom. Nepovedal preto ani slovo rodine ani šéfovi. Nenechal na stole žiaden odkaz. V to ráno bez akéhokoľvek plánu a slova nastúpil na vlak a vyparil sa.

Týmto príbehom sa začína kniha The Vanished (Zmiznutí) francúzskej novinárky Lény Maugerovej. Putuje po Japonsku, aby našla osudy podobných ľudí, ktorí sa dobrovoľne vyparili zo zemského povrchu. V kancelárii 66-ročný Kazufumi Kuni podáva novinárke staré zožltnuté doklady, na ktorých bol v mladosti evidovaný pod iným menom. Na starej fotografii je mladší, plný ambícií a s iskrou v očiach. Dnes je z neho starček bez rodiny, s výčitkami a neznesiteľnou ťažobou z minulosti, ktorá sa v Japonsku neodpúšťa.

Kniha The Vanished: The "Evaporated People" of Japan in Stories and Photographs Zdroj: Amazon

Na okraji spoločnosti

Jeho rodina na neho nezabudla. Mesiace zúfalo lepila na uliciach letáky s fotografiou a nazlostení veritelia sliedili okolo domu. Lenže po rokoch sa zmierili s trpkým osudom, pochovali ho v dušiach a vzdali pátranie. Ani netušili, že zmizol dobrovoľne v temných uliciach Tokia. Najprv si najal anonymne malý apartmán a neskôr robil načierno pomocné práce na stavbe, bol umývačom riadov aj čašníkom.

Musel zahodiť život aj peniaze. Začať nový život odstrihnutý od všetkého, čo miloval, a zmieriť sa s novou identitou tuláka a muža bez minulosti. Neskôr si založil firmu, ktorá sa rovnako ako on pohybovala na okraji spoločnosti. Začal odchytávať zvieratá a odpratávať ich mŕtvoly z ciest. Neskôr sa pustil do likvidácie priemyselného a elektronického odpadu, neštítil sa upratovať byty po samovrahoch, nemal problém vyťahovať nafúknuté mŕtvoly z mora. Robil všetko, čo mu zabezpečilo príjem, aby prežil.

Na pozadí tohto biznisu vyrástol ešte jeden – tajný. Začal radiť a asistovať zúfalým ľuďom, ktorí sa rovnako ako on rozhodli zmiznúť. Vždy si klientov overil, a keďže jeho otec bol policajt, naučil ho morálne princípy, ktoré nikdy neprekročil. Táto služba nepotrebovala reklamu, stačilo zázračné slovíčko „sťahovanie“, a on vedel, čo má robiť.

S kolegami „sťahovanie“ vykonávali rýchlo a diskrétne. Do bezpečia šli najprv deti a ženy a až „v deň D“ muž. „Vtedy to bolo veľmi napínavé. Sú zúfalí a vystrašení, že ich niekto nájde. Nosia zbrane a nože. Niekedy sa strhla bitka či naháňačka,“ opísal príbehy svojich klientov.

Tisíce prípadov ročne

Kuniho príbeh nie je ojedinelý. Pre zmiznutých ľudí sa v Japonsku zaužívalo označenie johatsu. Oficiálne čísla neexistujú, ale odhaduje sa, že od 90. rokov takýmto spôsobom zmizlo najmenej 128-tisíc až milión ľudí, ktorých neohlásila ani ich vlastná rodina.

Najviac ich zmizlo po finančných krízach v roku 1989 a 2008. Poháňala ich hanba a úzke spoločenské konvencie v Japonsku, v rámci ktorých sa ľudia pohybujú v prísne daných mantineloch. Ak vybočia z akceptovanej cesty a sklamú očakávania – napríklad neplatia dlhy či podvádzajú partnera –, skončia nielen pre spoločnosť, ale predovšetkým pre seba. Keď sa nedokážu zmieriť s morálnym priestupkom, slobodu hľadajú v úteku.

Čierny biznis so zmiznutými v tokijskom slume kvitne na každom rohu

V Japonsku takto vznikla spoločnosť pod povrchom, ktorú tvoria stratené duše. Štvrť Sanya na predmestí Tokia nenájdete na mape a oficiálne ani neexistuje. V reálnom živote je to akýsi slum v Tokiu, ktorý úrady neevidujú. Blúdia tam stratené duše, aby prežili.

„Nikto tam nemá priateľov a takmer každý v ňom má problémy s alkoholom, hazardom alebo s pokriveným osudom, ktorý sprevádza nešťastie, slabosť a osamelosť,“ tvrdí novinárka. Slum riadi japonská mafia yakuza alebo pochybné firmy, ktoré hľadajú lacnú pracovnú silu bez minulosti. Skrachovanci tam žijú v malých hotelových izbách bez internetu a vlastnej kúpelne, po šiestej večer sú zakázané návštevy a akékoľvek rozhovory.

Som nič. Som nikto

V takýchto podmienkach novinárka našla muža menom Norihiro. Mal 50 rokov a zmizol pred desiatimi rokmi. Nielenže podvádzal svoju manželku,