Export je pre budúcnosť slovenskej ekonomiky kľúčová premenná. K jeho úspechu však treba viac, ako sa robilo doteraz. Čo sa dá v tejto oblasti robiť, hovorí Lukáš Parízek, predseda Rady slovenských exportérov, súkromnej spoločnosti zameranej na podporu exportu.
Čo môže Slovensko spraviť, aby zviditeľnilo svoje firmy v zahraničí?
Základ je efektívne využívať všetky dostupné nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii štát, ale aj iné neštátne organizácie, ktoré majú v portfóliu podporu exportu. Najväčší exportéri si väčšinu svojich záujmov ošetria aj sami, najmä nadnárodné korporácie. Gro trhu však tvoria malé a stredné podniky, pre ktoré je podpora štátu často rozhodujúca.
Práve na tie by mal štát zacieliť. Či už hovoríme o formách podpory prostredníctvom podnikateľských delegácií do konkrétnych teritórií, informovaním o investičných príležitostiach a tendroch, podporou na veľtrhoch či výstavách. Toto všetko a mnohé iné im môže štát ponúknuť.
Základom je efektívna, včasná a cielená komunikácia zo strany štátu. Je nemysliteľné, aby si malá či stredná firma monitorovala všetky príležitosti takmer v dvesto krajinách sveta. Takže štát hrá významnú rolu a mal by všetky nástroje podpory využívať čo najefektívnejšie a čo najviac ich cieliť na správnych adresátov v správny čas.
Ako ich štát aktuálne využíva?
Veľmi slabo a neefektívne. Žijeme v dobe, keď je pretlak informácií zo všetkých strán. Problém pri distribúcii informácií je vhodnosť, včasnosť a cielenie. Paradoxom je, že úzka skupina firiem, ktorú má na zozname nejaké konkrétne ministerstvo – a tých firiem budú desiatky, maximálne stovky –, dostáva všetky informácie, ktoré štát distribuuje. Plošne a neadresne. Preto väčšina z tých spoločností dostane aj ponuky z iného sektora, než v akom podnikajú, a z teritórií, o ktoré nemajú záujem. To nedáva zmysel a stráca to účinok.
Preto sa kompetentní čudujú, že sa v podnikateľských delegáciách mnohokrát opakujú tie isté skupinky ľudí a firiem. Väčšina slovenských exportérov ani nevie, že tieto možnosti existujú, pretože im tieto informácie a ponuky nechodia alebo roky končia v spame. Naopak, musia sa k informáciám prácne prelúskať cez komplikované weby verejných inštitúcií, ktoré nie sú aktualizované. Napríklad dnes si na jednom ministerskom webe nájdete link s názvom podpora exportu, kliknete a ukáže vám nápis „hľadaná stránka neexistuje“.
Ako by to malo správne vyzerať?
Štát by mal niekde integrovať alebo centralizovať všetky informácie dôležité pre export a distribuovať ich cielene podľa sektorového a teritoriálneho zamerania slovenských firiem. Vtedy sa dostane väčšina relevantných informácií včas k tým správnym adresátom.
Takže si to vyžaduje koordináciu. Podľa mojich skúseností, či je to ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo hospodárstva, úrad vlády, alebo Prezidentský palác, často konajú samostatne a ani sa dostatočne navzájom neinformujú. Podpora exportu na Slovensku si vyžaduje zmenu prístupu a komplexnú reformu.
Nedávno sme tu mali príklad s Prezidentským palácom, ktorý vyberal podnikateľov na obchodnú delegáciu do USA a Kanady. Čo tam podľa vás nebolo spravené korektne?
Proces výberu firiem do delegácie nebol transparentný a nakoniec ich cestovalo celkom málo, preto celú tú cestu považujem za nedostatočne využitú príležitosť. Palác zverejnil otvorenú výzvu pre slovenské firmy, aby sa prihlásili. Jediné kritérium bolo sektorové zameranie na zelenú ekonomiku, biotechnológie a inovácie. Prihlásilo sa takmer 140 spoločností. Nakoniec vybrali, nevedno, na základe akých kritérií, necelých tridsať. Mnohé firmy sa následne sťažovali.
Je takmer tridsať málo?
Veľmi málo. Veď len týždeň predtým bol v USA český minister dopravy so šesťdesiatimi piatimi firmami. A toto bola predsa prezidentská cesta. Českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý cestoval do zahraničia s podnikateľmi často, sprevádzalo vždy päťdesiat až sto firiem, raz dokonca až 120 exportérov. Využili pri tom tri plné lietadlá, dve vládne a jedno si komerčne prenajali. Takže preto sme v Rade slovenských exportérov poukázali na to, že bol veľký dopyt slovenských firiem, ale štát naň nereagoval. Prezident hrá veľmi významnú úlohu v podpore exportu a v prezentácii krajiny v zahraničí. Je to najvyšší ústavný činiteľ, vie otvoriť potrebné dvere na všetkých úrovniach, má právo samostatne sa rozhodnúť, kedy a kam poletí. A vládna letka sa mu musí prispôsobiť. Nikto iný v štáte také možnosti nemá.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?