Dôvody sú v oboch prípadoch rovnaké – zaostávanie za podmienkami v okolitých štátoch, čo tunajších podnikateľov oproti ich zahraničným konkurentom znevýhodňuje. Ale najmä každoročné zhoršovanie oboch ukazovateľov. Pritom po zlepšení situácie v oboch oblastiach volajú podnikatelia už dlhodobo. Žiaľ, napriek opakovaným prikývnutiam rôznych ministrov na ich apely zatiaľ sa vládna politika podnikateľom skôr obracia chrbtom.
V oblastí daní to potvrdzuje napríklad aj posledné hodnotenie Slovenska Svetovou bankou – Doing Business (2015). Práve kritérium platenia daní zaznamenalo medziročne najväčší pokles – o deväť priečok. Na doplnenie, druhou oblasťou s najvyšším zhoršením je možnosť získania pôžičky pre firmy. Atraktívnosť podnikania na Slovensku sa celkovo podľa rovnakého indexu medziročne zhoršila o dve priečky. Spomedzi takmer 190 hodnotených štátov celého sveta skončilo Slovensko na pozícii 37. Index Doing Business je jedným z najvyužívanejších na porovnávanie podnikateľského prostredia jednotlivých štátov. Aj preto sa objavuje v stratégiách viacerých ministerstiev súčasného kabinetu Roberta Fica, ktoré si do konca volebného obdobia stanovili za cieľ pozíciu Slovenska v ňom zlepšiť. Zatiaľ bezúspešne. A po poslednej novele zákona o dani z príjmov, ktorá síce nemení sadzbu firemnej dane, no zasa sprísňuje podmienky v oblasti daňových odpisov, transferového oceňovania a pravidiel nízkej kapitalizácie, na zlepšenie pozície to nevyzerá ani o rok.
Atraktivita podnikateľského prostredia v SR
1/2
PRAMEŇ: Svetová banka, Svetové ekonomické fórum
Ružovejšie start-upy
Aj keď sa minister financií Peter Kažimír opakovane vyjadril, že by súčasné volebné obdobie rád ukončil s nižšou sadzbou firemnej dane, ako je tá aktuálna 22-percentná, a že tú môže v prípade dobrého ukončenia roku 2014 zmeniť na rok 2015 ešte aj spätne (hovorí tomu pozitívna retroaktivita), skôr to vyzerá na naplnenie sľubu vo volebnom roku. Teda najskôr od januára 2016. Aj to len za predpokladu, že štátny rozpočet bude mať dostatok príjmov na splnenie predvolebných sľubov. Po poslednom zvyšovaní minimálnych platov od januára vďaka odvodovej odpočítateľnej položke (-146 miliónov eur z budúcoročného rozpočtu) a vlakom zadarmo (prinajmenšom ďalších 13 miliónov) je latka nastavená skutočne vysoko.
Čiastočným úspechom Slovenska podľa Doing Business bola za uplynulý rok len vymožiteľnosť kontraktov a najmä štartu podnikania. Práve na podporu rozbehu podnikania inovatívnych nových projektov sa chce budúci rok zamerať rezort financií. „Snahou ministerstva je vytvoriť vhodné podmienky na fungovanie start-upov, ako aj zlepšiť prostredie, v ktorom pôsobia,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva.
Porovnanie daňových podmienok v regióne
2/2
Daňové sadzby (%)
PRAMEŇ: BMB Leitner
Chystáme...
Ministerstvo hospodárstva ako strešný rezort podnikateľského prostredia na Slovensku sa budúci rok chce zamerať na starú známu agendu – negatívny vplyv novej legislatívy na podnikanie. „Pracujeme na zavedení plnohodnotného a najmä funkčného systému posudzovania vplyvov,“ spresnila hovorkyňa Miriam Žiaková. Pozitívom je tiež nová daňová úľava na výskum a vývoj. I keď podnikatelia by uvítali viac ako 25-percentnú sumu, ktorú si z realizovaných výdavkov môžu navyše od zdaniteľných príjmov odrátať, zavedenie úľavy oceňujú. A tvrdia, že i to pomôže aspoň mierne naštartovať výdavky firiem v tejto oblasti. Slovensko to skutočne potrebuje. Ako skonštatovali začiatkom decembra analytici Slovenskej sporiteľne, tunajšia „úroveň výdavkov na výskum a vývoj je stále veľmi nízka v porovnaní so susednými štátmi“. Vlani vyčlenila vláda SR na výskum a vývoj 0,83 percenta HDP, no Európa cieli na tri percentá. K tomu sa Slovensko neblíži ani zďaleka.
