Podnikatelia si od zelených zákonov neoddýchnu. Prinesú im byrokraciu aj vyššie náklady

Zelená farba ako symbol životného prostredia sa neskloňuje len pri reklame, ale aj legislatíve. Slovensko, rovnako ako všetky členské krajiny Európskej únie (EÚ), preberá do svojej legislatívy požiadavky v oblasti životného prostredia a nie je ich málo. Príkladom je minuloročná právna úprava v oblasti nakladania so stavebnými odpadmi, ktorá je výsledkom prebratia smernice Európskeho parlamentu o odpade.

Staronové riešenie 

V praxi tak musia podnikatelia v sektore stavebníctva vykonávať selektívnu demoláciu, teda zabezpečiť triedenie odstránenia stavebných materiálov a stavebných odpadov. Okrem iného im vznikla povinnosť zabezpečiť 70-percentné zhodnotenie a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z demolácií pri stavbách, ktoré presahujú 300 metrov štvorcových zastavanej plochy. 

Aby toho nebolo málo, zaviedol sa systém kontroly pred demoláciou a po nej. Znamená to, že podnikateľ ohlasuje začiatok a koniec demolačných prác príslušnému okresnému úradu. „Ide o opatrenie, ktoré pomôže stavebníkom využívať odpad, pomôže životnému prostrediu, zvýši mieru recyklácie a ušetrí peniaze stavebníkov,“ argumentuje prínos zmien hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer však upozorňuje, že nejde o nový proces. Aj v minulosti sa použiteľné materiály z demolácií oddeľovali od nepoužiteľných a upravovali sa na ďalšie stavebné použitie. Časom sa však od toho upustilo a stavebný odpad putoval na určené ekologické skládky. Či bude návrat k predchádzajúcemu postupu skutočne efektívnejší a ekologickejší, to podľa odborníka závisí od technologickej pripravenosti programu a finančných nákladov s ním spojených.