Týždeň sme podnikali, predávali sme spolužiakom obložené rožky vlastnej výroby na desiatu. A keďže firmy sme mali dve, mali sme v mikrokozme školského prostredia aj konkurenciu.
Konkurencia všetko zmenila: museli sme byť lepší, príťažlivejší, zaujímavejší ako protivníci. Vedieť osloviť prv, viac, prekvapivejšie. Vstávali sme o hodinu skôr, pred začiatkom školy pripravovali tovar. A končili sme o hodinu neskôr, pretože sme (v terminológii, ktorú ma naučila až vysoká škola) robili dennú uzávierku, riešili operatívne problémy, sledovali cash flow a vyhodnocovali zákaznícky feedback. Aby sme napríklad na druhý deň boli schopní nakúpiť správne ingrediencie (naše vrútocké rožky boli síce drahšie, no lepšie). A potom sme museli presvedčiť spolužiakov, že u nás možno zaplatia mierne viac, no dostanú aj kvalitnejší produkt. Popritom sme museli stíhať školu, pretože naše „podnikanie“ nesmelo byť výhovorkou na neplnenie si povinností. Bolo to únavné. A veľmi vzrušujúce.
Ten týždeň nám, deťom úradníkov, učiteliek, predavačov, vojakov a iných zamestnancov, zmenil pohľad na podnikateľov. Už to neboli len priekupníci či pochybné indivíduá z televíznych správ, ale aj ľudia, ktorí zavčasu vstávajú a neskoro chodia spať, pretože sa rozhodli stať sa vlastnými šéfmi. A že podnikanie nie sú žiadne žarty. Ale je to aj tak zábava.
Dvadsať rokov odvtedy sa Slováci, viac ako iní Európania, stále boja pustiť na cestu vlastného podnikania. Radšej máme istotu, ktorá pomôže splácať úvery či užiť si dovolenku, a nemusí nás trápiť, či budeme mať dosť peňazí na „cudzie“ mzdy, odvody, dane. Či zvládneme obchodnú, bezpečnostnú, hygienickú inšpekciu bez pokuty. Výmenou za to sa však vzdávame nielen obávaného rizika zlyhania, ale aj uspokojenia z toho, že si môžeme sami aj za svoje úspechy, nie iba za chyby.
Teším sa, že program podobný tomu, čo som zažil sám, sa na slovenských školách udomácnil. Denne sa teraz stretávam s ľuďmi, ktorí si cestu podnikania vybrali a často aj pôsobia ako mentori pre žiakov bez nároku na honorár. Už vedia, že silný zážitok dokáže zmeniť pohľad na celý život. Stačí jedna skúsenosť a „to sa nedá“ sa navždy zmení na „to vyriešime“.
Mimochodom, súťaž sme vyhrali. Naše drahšie rožky boli naozaj úspešnejšie. Doteraz ma to teší viac ako vysokoškolský diplom.