Podnikala na Bahamách a bránila Uber, ktorému teraz radí

Holandská politička, ktorá bola v rokoch 2004 až 2010 eurokomisárkou pre hospodársku súťaž a potom do roku 2014 zodpovedala za digitalizáciu a nové technológie, zabudnutím porušila pravdepodobne hneď niekoľko ustanovení kódexu, ku ktorého dodržiavaniu sa členovia únijnej exekutívy zaväzujú.

„Členovia komisie nesmú vykonávať žiadnu inú zárobkovú alebo nezárobkovú profesionálnu činnosť,“ stojí hneď v prvom z bodov. Deklarovať tiež musia svoje všetky finančné záujmy a majetok. Okrem médií chce od N. Kroesovej teraz vysvetlenie aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Teoreticky jej hrozí napríklad strata dôchodku a ďalších výhod, na ktoré má ako bývalá členka komisie nárok. O veci by musel rozhodnúť súdny dvor EÚ na návrh práve komisie či väčšiny členských krajín únie.

Vec sa dostala na svetlo v rámci veľkého úniku dát z firemného registra Bahamských ostrovov, ktorý obsahuje mená riaditeľov a vlastníkov takmer 176-tisíc firiem, fondov a nadácií založených od roku 1990.

Firmu Mint Holdings založil Kroesovej známy, Jordánec Amin Badr-El-Din, podnikateľ s tesnou väzbou na Spojené arabské emiráty. Podľa britského Guardianu bolo cieľom v roku 2000 cez bahamskú spoločnosti prevziať kontrolu nad väčšinou medzinárodných aktív amerického energetického gigantu Enron.

Ak by sa transakcia podarila, firma s N. Kroesovou na palube by kontrolovala elektrárne, zásoby ropy aj zemného plynu, lode a ďalšiu infraštruktúru a práva za miliardy dolárov v Indii, Turecku, Brazílii, Karibiku či Japonsku. Rozhovory však nikam neviedli a boli ukončené v lete 2000. O rok neskôr napokon so škandálom padol aj samotný Enron.