Ako malý chlapec si nikdy nenechal ujsť príležitosť pokochať sa fascinujúcim nebeským predstavením. S partiou rovesníkov sa zakrádal pomedzi kríky do zakázaného pásma na dunajskom nábreží, len aby bol čo najbližšie k miestu, odkiaľ sa strieľa ohňostroj. Nosil si domov zvyšky z odpálených rakiet, ktorými páchol celý dom. Vtedy si prvýkrát pričuchol k spálenému strelnému prachu. Charakteristická aróma síry si ho podmanila natoľko, že pôvodný detský sen stať sa archeológom zapadol prachom. Pre Jána Appela sú ohňostroje koníčkom, ktorý sa stal živobytím. Dnes má za sebou tisíce odpálených svetelných šou.
S nasadením života
Cesta Bratislavčana J. Appela k podnikaniu nebola od začiatku priamočiara. Ako vyštudovaný chemik nastúpil do špeciálnej policajnej jednotky na pozíciu pyrotechnika. Časom sa čoraz viac zamýšľal nad tým, či mu stojí za to nasadzovať život v takom nebezpečnom zamestnaní. Spomína, že na pohode mu nepridal ani zákrok, pri ktorom po nich strieľal ostrými psychicky narušený muž. Jedna z guliek sa zavŕtala do steny kúsok nad jeho hlavou.
K podnikaniu ho napokon postrčili okolnosti. Keď mu ťahalo na tridsiatku, stal sa mu pri práci vážny úraz. To bol impulz, aby popri robote v špeciálnej jednotke skúsil aj niečo iné. V roku 1995 začal dovážať a predávať drobnú zábavnú pyrotechniku. Štartovali dvaja partneri – v garáži. No čoskoro sa ich cesty rozišli a zostal sám. Ako človek bez vedomostí a skúseností s riadením firmy sa učil za pochodu. „Roky rôznych detských chorôb v podnikaní som si pekne prešliapal a myslím, že ma to veľa naučilo,“ obzerá sa späť J. Appel. Čo zarobil, vložil do firmy. Hovorí, že už je raz taký, veci robí naplno. „Mohol som sa viac venovať rodine, ale ani dnes by som to neurobil inak,“ dodáva.
V tom čase nebola na trhu veľká konkurencia. Znalosti pyrotechnika mu uľahčili prienik do ďalších aktivít. K predaju drobnej pyrotechniky sa pridružili ohňostroje, špeciálne efekty pre film, televíziu či reklamné agentúry. To všetko robil spočiatku popri hlavnom džobe. „Ale naberalo to také grády, že keď som raz prišiel po nočnej, povedal som si: takto to človek nemôže dlho vydržať,“ opisuje J. Appel zlomový moment. Odišiel z ozbrojených zložiek a všetku energiu venoval už len firme.
Splnený sen
Tvrdí, že jeho plány boli skromné. Nerozmýšľal o ziskoch, novom aute či dome. Dlho jazdil na pick-upe, ktorým vedel odviezť materiál na ohňostroj aj rodinu. Išlo mu o to, aby firma prežila. „Od začiatku nebol vytýčený podnikateľský plán s jasným ziskom. Bolo to o tom, aby som niečo dokázal sebe aj druhým,“ hovorí tento konateľ a jediný majiteľ firmy Pyra.
Jeho podnik si zhruba po roku všimla zahraničná reklamná agentúra, ktorá ho angažovala na zákazky v cudzine. V partii so špecialistami na osvetlenie a laser sa Pyra dostala k odpaľovaniu ohňostrojov na Kréte, v Tunisku, Nemecku či na milánskom futbalovom stánku San Siro. „Majú to ako posvätnú kravu. Káble sme nemohli ťahať cez trávnik. Keď sme naň chceli stúpiť, museli sme sa vyzuť,“ opisuje J. Appel talianske zážitky.
Výpočet domácich ohňostrojov je dlhý, Pyra bola pri mnohých významných chvíľach krajiny. Postarala sa o svetelné zážitky spojené s vyhlásením samostatnosti, vstupom do EÚ, NATO i Schengenu. Bola aj pri otvorení bratislavského Mosta Apollo. Pripravovala silvestrovské ohňostroje v hlavnom meste i rôzne efekty v súťažiach krásy či filmoch. „Ohňostroje sú splnením môjho chlapčenského sna. Koníček sa mi stal povolaním a povolanie koníčkom,“ hovorí J. Appel.
Hoci nemal veľké plány, firma sa nechytala ostať len pri ohňostrojoch. Jej majiteľ sa dostal do fázy, keď mával na prelome rokov plné ruky práce a mimo sezóny nebolo veľmi do čoho pichnúť. To nebolo preňho. „Mal som chuť niečo vymýšľať. Až ma triaslo, keď týždeň nebola robota,“ opisuje. S príchodom väčších obchodných reťazcov mu navyše začala na krk silno dýchať konkurencia v spotrebiteľskej pyrotechnike.
Pyrotechnický výskum
Odrazil sa od toho, čo dobre poznal. Vedel, čo vyžaduje práca pyrotechnika v špeciálnej jednotke, a tak rozšíril sortiment o bezpečnostnú a špeciálnu techniku. Pustil sa aj do vlastného výskumu a vývoja.
Pyra začala vyvíjať vodné rozstreľovače na likvidáciu nástražného výbušného systému, pribudli desiatky rôznych pomôcok pre pyrotechnikov. Uľahčovali im strihanie káblov či posúvanie predmetov. Okrem vlastných zariadení vie J. Appel vybaviť rôznymi pomôckami pracovníkov bezpečnostných služieb i špeciálnych jednotiek.
Míľnikom pre firmu bola zákazka na dodávku „nešpecifikovaných špeciálnych zariadení“ pre slovenské jednotky v Iraku a Afganistane. Bližšie ich vraj J. Appel opisovať nemôže. „Ministerstvá vnútra a obrany sa postupne stali našimi kľúčovými odberateľmi,“ prezrádza majiteľ spoločnosti, ktorá sa podľa neho ročne zúčastňuje desiatok tendrov.
Vlastný výskum Pyra teraz orientuje najmä pre potreby špeciálnych jednotiek. Vyvíja zariadenia, ktoré sa používajú proti výtržníkom, pomôcky na uľahčenie vstupu špeciálnych jednotiek do uzavretých priestorov či prepaľovacie prostriedky pre pyrotechnikov (fakľa prepáli oceľovú stenu munície, náplň potom vyhorí).
Do výskumu firma vloží približne desať až pätnásť percent z ročných tržieb. Vlastné výrobky sa podieľajú na jej ponuke zhruba desatinou. Väčšinu zaberú predmety od zahraničných partnerov. Ohňostroje, na ktorých Pyra vyrástla, tvoria už len zlomok činnosti tejto spoločnosti. J. Appel to odhaduje na tri až päť percent.
Netlačiť na pílu
O plánoch do budúcnosti J. Appel veľmi nerozmýšľa. Hovorí, že nemá na to dosť času. Chcel by sa viac presadiť v zahraničí, spomína školenia na Blízkom východe či odmínovacie práce v krajinách bývalej Juhoslávie.
„Keď sa pozriem za seba, ani vo sne mi nenapadlo, že to bude takto fungovať,“ priznáva. Po rokoch si uvedomil, že by mal zvoľniť tempo. „Musel som sa odnaučiť byť pri všetkom a o všetkom rozhodnúť,“ dodáva. Dnes má vo firme so štrnástimi stálymi pracovníkmi výkonného riaditeľa. Tvrdí, že zamestnancov berie ako vlastnú rodinu. „Možno jeden človek príde na ideu, postaví firmu, ale tá by bez zamestnancov, ktorí mu kryjú chrbát, ťažko prosperovala,“ domnieva sa. V podnikaní si J. Appel splnil sny. Dnes ho neberie smrteľne vážne, ale skôr ako hru.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 50-51/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - SITA / Marián Peiger, Ilustračné foto v článku - Archív
