Publicista Tom Nicholson v knihe Gorila opísal, ako došlo k tomu, že SIS sa začala zaujímať o byt na Vazovovej ulici. Topanalytik SIS s krycím menom Peter Mravec si na jeseň 2005 všimol, že byt jeho suseda Zoltána Vargu navštevuje vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek. Preto zašiel za šéfom, že má suseda, ktorý robí pre jednu finančnú skupinu, a s predstaviteľom tejto skupiny sa v byte stretáva minister hospodárstva. Topanalytikovi SIS napadlo, že by „mohlo byť zaujímavé“, keby SIS vedela, čo sa v byte deje. „Šéf súhlasil, poveril ma tým a šiel som do toho,“ povedal P. Mravec.
Kniha ďalej pokračuje: „Aby odpočúvanie bolo legálne, Petrovi nadriadení podali oficiálnu žiadosť o schválenie odpočúvania Vargovho bytu na bratislavský krajský súd. Majiteľ bytu, ako sa súd dozvedel, bol »podozrivý z páchania rôznych zločinov ekonomickej povahy«“. Z. Vargu v žiadosti označili za „hlavu organizovanej skupiny, ktorá používa korupčné praktiky na to, aby prenikla do Policajného zboru Slovenskej republiky a štátnej administratívy, aby tak konsolidovala svoju moc a získala výhody“. Do žiadosti sa dostala aj zmienka o jeho prepojení s predstaviteľmi finančnej skupiny, ktorá má záujem o vstup do liehovarníckych firiem. P. Mravec to T. Nicholsonovi vysvetlil tak, že „museli sme to nejako zaobaliť do toho liehu“. A ešte dodal: „Zdôvodnenie napísal môj šéf. Sudca schváli skoro všetko. Musela by tam byť napísaná nejaká úplná hlúposť, aby to sudca neschválil.“
Problém je, že aj keď to sudca „schválil“, odpočúvanie tým ešte nemusí byť legálne. Zdôvodnenie súhlasu s odpočúvaním musí byť sformulované tak, aby bolo zrejmé, aké konkrétne skutočnosti viedli k jeho vydaniu. Keďže ich v žiadosti neuviedla SIS, tak ich nemohol v odôvodnení vyjadriť ani sudca.
