Podeliť sa a zarobiť

Možno vám nikdy nenapadlo prenajať svoj spacák alebo vŕtačku, na ktoré vám väčšinu roka sadá prach. Ale mohli by ste si tak privyrobiť slušné peniaze. Magazín Forbes vlani odhadol, že počas roka 2013 skončilo v peňaženkách drobných prenajímateľov 3,5 miliardy dolárov. To už môže v niektorých odvetviach znamenať citeľný, aj keď nie dramatický pokles tržieb. Zdieľaná ekonomika mala podľa časopisu vzrásť v priebehu minulého roka o 25 percent. V Británii údajne zdieľa veci či služby 33 miliónov ľudí.

Sharing economy je módna vlna, na ktorej sa vezú firmy ako Airbnb alebo Uber. Tie za relatívne krátky čas od svojho vzniku nadobudli odhadom miliardové trhové hodnoty. Ale prečo je okolo prenajímania zrazu také „haló“? V prvom rade preto, že už to nie sú len firmy, ktoré prenajímajú svojim zákazníkom. Čoraz viac jednotlivcov vystupuje nielen v úlohe klienta, ale aj prenajímateľa svojho majetku, čím sa tradičné vzťahy v ekonomike dostávajú na novú úroveň. Jednotlivci sa vďaka ďalšiemu zdroju príjmov popri zamestnaní stávajú ekonomicky slobodnejšími. V druhom rade preto, že tento trend sa niektorých odvetví začal citeľne dotýkať a ich vyhliadky do budúcnosti sa zhoršujú.

Veľká väčšina ľudí nepotrebuje vŕtačku. Potrebuje dieru v stene, hovorí známa propagátorka požičiavania Rachel Botsmanová. Tvrdí, že podľa štatistík tento nástroj domácich majstrov majitelia za celý čas jeho vlastníctva použijú 20 až 30 minút. Automobil sa v rodine podľa analytika Torbena Ricka v priemere používa osem percent celého času jeho vlastnenia. Nie je nutné mať kilogramy CD nosičov, človek chce hudbu. Alebo majiteľ nemusí nechávať svoju chatu pri Zemplínskej šírave tristo dní v roku prázdnu, ale na nej zarábať jej občasným prenájmom.

Prečo sa hnevajú parížski taxikári

Množstvo týchto služieb priniesol rozmach sociálnych sietí, mobilných zariadení a moderných foriem platby. Pred pár rokmi by bolo zložité pravidelne požičiavať svoju vec niekomu cudziemu či si len tak vymeniť filmotéku. Technológie „budúcnosti“ však umožňujú vytvoriť dôveru aj medzi občanmi rôznych krajín na globálnej úrovni. A zároveň tak vracať ľudí do minulosti, keď fungoval výmenný obchod.

Ak by napríklad fiktívny pár Peter a Iveta chcel žiť ekonomicky i ekologicky a dvojica by bývala v oblasti, kde fungujú všetky zdieľacie služby, mohli by si vyhľadať pomocou aplikácií v mobile alebo na webe ďalších dvoch ľudí z ulice a cestovať s nimi do práce na jednom aute. Prípadne poskytnúť svoje auto na požičanie. Takto funguje RelayRides v Spojených štátoch, ktorý má v databáze vyše 200-tisíc automobilov. Ich majitelia tak vedia zarobiť do 600 dolárov mesačne.

V rovnakom regióne, ale postupne aj v desiatkach ďalších svetových veľkomestách, funguje služba Uber. Klient si mobilnou aplikáciou objedná registrovaného vodiča, čo je lacnejšie a rýchlejšie ako u konvenčných taxikárov. Tí v druhý januárový pondelok štrajkovali v Paríži práve proti takémuto druhu služieb. Nepáči sa im, že takzvané turistické vozidlá so šoférmi neplatia také mastné licencie ako taxikári. Keď sa pri nich objavil jeden vodič služby Uber, podľa jeho zákazníčky ho napadli. Nikto nebol vážne zranený, no taxikári rozbili na aute sklo a poškodili pneumatiky.

Najvýraznejším príkladom je služba Airbnb, ktorá ponúka domáce ubytovanie. Ak napríklad máte voľnú izbu, môžete sa stať „malým hotelom“ a zarobiť si tak niekoľko desiatok alebo stoviek eur mesačne. Podľa údajov spoločnosti v roku 2013 využilo jej služby vyše šesť miliónov cestovateľov, čo bolo viac ako dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. S 550-tisíc nehnuteľnosťami v ponuke služba Airbnb prekonáva ktorúkoľvek svetovú sieť hotelov. Analytik spoločnosti Wedbush Securities Michael Pachter odhaduje, že počet prenocovaní poskytnutých Airbnb po celom svete by v blízkej budúcnosti mohol dosiahnuť 100 miliónov ročne. Na porovnanie — celý americký hotelový priemysel poskytol v roku 2012 vyše jednej miliardy prenocovaní.

Práve táto služba sa stala akýmsi vzorom spoluspotrebiteľstva. Založená bola pred päť a pol rokom v San Franciscu. Spočiatku sa prostredníctvom Airbnb rezervovala noc každý deň, no v roku 2012 si už niekto objednával ubytovanie v súkromných bytoch, domoch a vilách každé dve sekundy. Základným princípom je čo najviac využiť nehnuteľnosti a nenechávať ich prázdne. Náš fiktívny pár Peter a Iveta si môžu rezervovať týždeň v útulnom byte v Paríži a svoj nevyužitý dom po starých rodičoch v Nízkych Tatrách zas prenechať niektorému zahraničnému turistovi. Mimochodom, vo francúzskej metropole sa dá nájsť aspoň jedno Airbnb ubytovanie na takmer každej ulici.

Airbnb si účtuje z každej rezervácie poplatok šesť až 12 percent. Čím je celková suma za ubytovanie vyššia, tým nižší je poplatok. Platiteľom je cestovateľ a tieto peniaze má služba používať na chod webstránky a non-stop zákaznícky servis. Menší poplatok platí aj hostiteľ, tým sa zas kryjú náklady za finančné prevody. Prenajímateľ by mal počítať aj s daňou z prenájmu nehnuteľnosti. Na Slovensku sa platí, ak ročný príjem presiahne 500 eur. Poplatky za ubytovanie si pýtajú aj mestá.

Pre podobné právne záležitosti sa už spoločnosť Airbnb niekoľkokrát dostala do konfliktu so zástupcami samospráv. Najintenzívnejší boj zvádza v New Yorku. Jedna strana tvrdí, že tisícky hostiteľov v tejto metropole začínajú ovplyvňovať príjmy hotelového biznisu a preto majú lobisti pohotovosť. Mesto sa bráni, že iba chráni obyvateľov a ekonomiku, pretože Airbnb začínajú niektoré indivíduá využívať na nie úplne legálne aktivity. Zatiaľ oficiálne ostáva v platnosti zákon, podľa ktorého je zakázané ubytovať cestujúcich na menej ako 30 dní bez toho, aby bol majiteľ prítomný. Podľa viacerých analytikov je tento prípad len vrcholom ľadovca a ekonomika zdieľania so sebou prinesie ďalšie podobné konflikty.

Ako sa darí Airbnb
(počet nocľahov)

Slováci si na Airbnb skôr privyrábajú ako zarábajú

Na Slovensku ponúkajú cez Airbnb približne dvesto domov, z toho zhruba tridsať v Bratislave. Prenajať sa dá aj típí alebo karavan vyrobený zo starej tatrovky. Majitelia sa o tejto možnosti prenajímania dozvedeli na blogoch, Facebooku, ale aj z diskusie na konkurenčnom Couchsurfingu. Ján Fízeľ z Bratislavy sa o Airbnb po prvý raz dočítal práve v diskusii, kde istý couchsurfer ponúkol svoj byt za peniaze. Za Couchsurfing sa však neplatí, preto mu niekto odporučil Airbnb. O pár mesiacov vyskúšal dať jeho nový byt do prenájmu. Prvá rezervácia prišla zhruba o týždeň. Odvtedy prenajíma byt pravidelne. 

Dôvody, prečo sa majitelia slovenských nehnuteľností rozhodli ponúknuť svoje obydlie cestovateľom z celého sveta, sú rôzne. „Mala som vtedy voľný byt v centre Žiliny, lebo som získala prácu v inom meste. Bol kompletne zariadený, mala som tam svoje osobné veci a nechcela som ho ešte prenajímať niekomu nastálo. Takže toto riešenie sa mi páčilo,“ hovorí pôvodom Žilinčanka Kristína. Všetci si pochvaľujú osobný kontakt s ľuďmi zo zahraničia.

Matúš z Bratislavy hovorí, že ceny prenájmov sú podobné ako v hosteloch, ale kvalita ubytovania neporovnateľne vyššia. Za 15 eur na noc mal napríklad k dispozícii celý dom s bazénom v Španielsku. Okrem toho mu hostiteľ poradil, kam sa ísť pozrieť. A ešte získal príjem, pretože zatiaľ prenajímal svoj byt v slovenskom hlavnom meste.

Veľký biznis to však podľa opýtaných v ich prípade nie je a berú to skôr ako hobby alebo životný štýl. Samozrejme, záleží na atraktívnosti nehnuteľnosti, lokalite a sezóne. „Čo sa týka peňazí, zarobiť sa dá. Ale sú to naozaj zarobené peniaze, žiaden pasívny príjem. A to hovoríme o sumách, z ktorých ako študent vyžiť viem, ale rodina by sa na takom príjme zakladať nedala,“ dopĺňa J. Fízeľ.

Reputácia ako nová mena

Ak by Peter stratil zamestnanie, môže sa inšpirovať 40-ročným nezamestnaným Američanom, ktorý sa z núdze prihlásil do služby TaskRabbit. Ide o „vypožičanie si“ schopností ľudí, či už domácich majstrov alebo asistentiek na kancelárske práce. Postupne sa začal špecializovať na zostavovanie nábytku Ikea pre domácnosti a firmy. Dokáže si tým zarobiť päťtisíc dolárov mesačne.

Spomínaný Američan by však nemal toľko zákaziek a príjmov len vďaka tomu, že vie poskladať príborník Stornäs. O túto prácu sa uchádzali viacerí. Vytvoril si dobré meno a dostal sa na vrchol rebríčka TaskRabbitov. Reputácia sa stáva menou v novom ekonomickom trende. Väčšinou si medzi sebou vymieňajú tovary a služby cudzí ľudia. A ako určiť svoju cenu lepšie než tým, že mám dobré meno? Internet je v tejto oblasti neoblomný a nezabúda. Získavanie reputácie alebo renomé sa už teraz stalo tvrdým marketingovým nástrojom a e-shop, ktorý od zákazníkov dostal na Amazone alebo portáloch porovnania cien zlé hodnotenia, to môže zavrieť.

Pri zdieľaní je situácia podobná. Dobrú povesť si musia vytvárať obe strany, pretože nikto nepožičia vŕtačku človeku, ktorý už podľa záznamov jednu stratil. Alebo sa nepôjde ubytovať do domu, v ktorom predošlí cestovatelia našli rozbitú klimatizáciu alebo bol majiteľ arogantný. Sociálne siete pomáhajú tiež a recenzia od priateľa na Facebooku má ešte silnejšiu hodnotu. Start-up TrustCloud sa zameral na vytvorenie dôveryhodnosti osoby naprieč celým internetom. Používa na to charakter osoby a jeho renomé na Facebooku, Twitteri, LinkedIn a iných sociálnych sieťach. Ďalší start-up Love Home Swap na vytváranie reputácie spolupracuje s poisťovňou Lloyd’s. Je tak možné, že v blízkej budúcnosti bude mať každý akési skóre internetovej reputácie podobne ako rodné číslo.

Nemáte, ale môžete použiť

Investor a jeden z partnerov v Google Ventures Joe Kraus verí, že ekonomika založená na zdieľaní nie je iba ošiaľ, ale reálny trend. Podľa neho je zdieľanie vecí nielen ekonomickejšie a ekologickejšie, ale pri dnešnom životnom štýle aj veľmi pohodlné.

Vnímanie súkromného majetku sa mení. Slabne význam výhradného vlastníctva vecí a dôležitým sa stáva prístup k nim. Podľa analytikov konzultačnej firmy ConvergEx Group sa „prenájom“ stáva novým „vlastnením“. Je to dôsledok toho, že ľudia vlastnia priveľa vecí, ktoré nepotrebujú, a v dôsledku hospodárskej krízy boli nútení hľadať nové zdroje príjmov. Vďaka internetu klesli transakčné náklady spojené s prenájmom takmer na nulu.

Vrásky na čele majú z týchto zmien daniari aj politici. Daniari preto, že zdaňovanie nových služieb naráža na množstvo praktických problémov, s ktorými platné zákony nerátajú. A politici preto, že zdieľanie vecí síce zvyšuje životnú úroveň, ale na rozdiel od nakupovania sa priamo nepremieta do HDP, čo je údaj, ktorým sa politici radi prezentujú.

Už len nájsť tú správnu mieru. Ak by sa TREND iba zdieľal a nekupoval, tento článok by pravdepodobne nevznikol.