Tomáš Czwitkovics

Čistiaca čata, ktorá do Slovenskej televízie nastúpila v roku 2003 a prepustila polovicu osadenstva, na istý čas rozprúdila debatu o zmysle štátnej televízie. STV bola v roku 2006 očistená od hlavných dlhov, na účte mala milión eur a aj keď program nebol ktovieaký, s inštitúciou sa dalo pracovať.
 
Milicionári zvolení za tejto koalície, ktorí nasledovali po čističoch, dali na otázku o zmysluplnosti STV odpoveď: nie, túto televíziu netreba. Hodnotenie nie je čisto subjektívne – prepad sledovanosti oboch kanálov, takmer žiadna sledovanosť Trojky, servilnosť spravodajstva (vrátane tajne nahrávaného vyspovedania respondentov) a rastúce dlhy hovoria za seba.

Áno, ak je štát schopný zabezpečiť dostatok peňazí, z takzvanej verejnej služby môžu vzísť dobré správy, publicistika, magazíny či filmové koprodukcie. Stačí otočiť hlavu na západ. Hoci aj tam sa dá polemizovať, či na televíziu verejnej služby skutočne treba čoraz viac, a nie čoraz menej peňazí (ako to nedávno napadlo Fínom).
 
Ministerstvo kultúry SR sa snažilo získať pre televíziu pár miliónov navyše. Ak by prepočty boli správne, inštitúcia by skutočne mohla byť v suchu. Lenže z rezortných abakusov zrejme vypadlo pár guľôčok, pretože prínos zásuvkového zákona nie je ani zďaleka taký, aký mal postupne byť. Z plánovaných 30 miliónov eur navyše v realite pribudla tretina. A nič nenasvedčuje, že prírastok sa dramaticky zvýši.

Navyše, rezort kultúry urobil z financovania STV ešte väčší chaos ako dosiaľ. Keďže zákon rozšíril okruh oslobodených osôb od mesačných 4,64 eura (potenciálnych voličov si nehodno pohnevať), štát kompenzoval výpadok z daní. Inak by prínos zásuvkového zákona bol ešte menší. A pármiliónový výdavok zo štátneho rozpočtu si daňovníci aj tak nevšimnú. Čo na tom, že za program, o ktorý mnohí ani len nezakopnú, zaplatia dvakrát.

K jednej dotácii treba pripočítať druhú – minuloročnú na bežnú prevádzkovú činnosť, ktorú STV tento rok už zrejme nedostane. A ešte aj tretiu – na športový kanál, s ktorou televízia takisto nemôže rátať. To je veru rozpočtové plánovanie. Televízia spustí práce na prípravu ďalšieho okruhu, hoci naň bez štátnej dotácie nemá. Štát zas poskytne prostriedky na polroka fungovania, hoci vie, že v budúcom roku nedá nič.

Vedeniu STV to nestačí a na účte by rado videlo ďalších 20 miliónov eur (!), ktoré si pýta od začiatku roka. Tak to už chodí s podávaním sociálneho prsta.