Peter je projektový manažér stredne veľkej firmy. Takmer všetku prácu si odrobí vo svojej kancelárii. Jeho úlohou je, okrem iného, kontrolovať 3D nákresy produktov. Martina pracuje ako event manažérka a takmer každý týždeň trávi na cestách. Mobilita je pre ňu prvé aj posledné. Roman práve končí vysokú školu a už nejaký čas pracuje ako copywriter v reklamnej agentúre. Týchto troch rôznych ľudí spája, že na svoju prácu potrebujú počítač. No keďže majú rozdielne preferencie, tak aj ich počítače sa od seba budú (mali by sa) líšiť.
Parameter, spoločný pre všetky typy používateľov, je cena. Dalo by sa povedať, že poslať e-mail, napísať list či vytvoriť prezentáciu dokáže už akýkoľvek počítač. A že teda na techniku netreba míňať firemný rozpočet. No aj pri výbere techniky platí, že nie ste takí bohatí, aby ste si kupovali lacné veci.
Nie ste takí bohatí
Dokáže stolný počítač (desktop) za tristo eur upraviť excelovskú tabuľku? Dokáže. Lenže pomalé reakcie softvéru kvôli najlacnejšiemu hardvéru stoja čas, a teda peniaze. Alebo: dajú sa robiť prezentácie na notebooku za 250 eur? Áno. No čo ak lacný hardvér obsahuje batériu, ktorá sa vyžmýka uprostred cesty za klientom? Prezentácia je v háji – a ak sa klient nahnevá, tak možno aj nádejný kontrakt. Osožný nie je, samozrejme, aj druhý extrém.
Je neefektívne nakúpiť hardvér, ktorý sa nevyužije ani na 50 percent. Osobnej asistentke bude ultrabook so štvorjadrovým procesorom a samostatnou grafickou kartou iba tak na ozdobu. Hoci v niektorých biznisoch chápu dizajnový počítač ako súčasť korporátnej identity.
Na cenovke počítača sa odrážajú aj pridružené záležitosti, napríklad pribalený softvér alebo nadštandardný servis výrobcu či predajcu. Predĺžená záruka, rýchly (next business day) servis či poskytnutie náhradného počítača sú služby, ktoré sa pri kúpe zariadenia dajú objednať.
A ak ho má používať zaneprázdnený manažér alebo podnikateľ, tak sú aj nevyhnutnosťou. Keď sa pokazí disk na domácom počítači a pár dní sa na ňom nebudú dať prezerať obrázky priateľov na Facebooku, nič závažné sa (zvyčajne) nedeje. No ak „kľakne“ služobný stroj s databázou klientov či rozrobenou správou pre dozornú radu, vtedy štandardná tridsaťdňová lehota na opravu veľmi nepoteší.
Pri vybraných modeloch od značiek Hewlett-Packard, Lenovo či Dell nie je problém nechať si kuriérom odviezť a priviezť nový či opravený počítač do 24 hodín, do kancelárie aj domov. Táto položka znamená v priemere desaťpercentný nárast ceny. Ktorý možno vymazať, ak sa ak sa firme podarí vybaviť „podpultové“ ceny, čo nie je nič výnimočné.
Na stôl...
Peter trávi väčšinu pracovného času v kancelárii a jeho úlohy vyžadujú pomerne vysoký výkon. Mal by sa teda poobzerať po desktope. Jeho výhodou je, že ak nejde o značkovú zostavu, dá sa nakonfigurovať presne podľa gusta majiteľa. Hoci v takom prípade nie je až tak zaručená kompatibilita všetkých komponentov. A často odpadá možnosť doobjednať si rozšírenú záruku.
Druhou výhodou desktopu je, že sa k nemu dá dokúpiť ľubovoľný monitor. Nie je to len otázka veľkosti. Ale tiež rozlíšenia, typu displeja a ergonómie.
S tou súvisí ďalší bonus, pohodlné periférie. Väčšina ľudí im nevenuje veľkú pozornosť, no stačí si spočítať, koľko hodín denne človek sedí za klávesnicou a píše. Bolesti zápästia určite nezvyšujú efektivitu práce.
Ak by šlo o dizajnovo zameraného používateľa, na výber je čoraz viac all–in–one počítačov. Ktoré majú všetky komponenty ukryté v útrobách monitora. V poslednom čase sa začínajú objavovať aj dotykové desktopy, ktoré pripomínajú obrovské tablety.
… a do tašky
Martina potrebuje niečo prenosnejšie. Na výber má dve možnosti. Buď ultrabook, alebo hybrid (tablet s pripojiteľnou klávesnicou či notebook s otočným displejom). Na trhu už je dostatok zástupcov oboch tried.
Výhodou je nízka hmotnosť, väčšinou okolo pol druha kilogramu, a už aj dostatok výkonu. Pre Martinu, ktorá často prezentuje návrhy pred publikom, sa ako ideálne riešenie javí tablet. Jednoducho sa s ním manipuluje a po pripojení klávesnice sa na ňom dá pracovať ako na klasickom notebooku.
Romanovi tiež záleží na prenosnosti, no nie až tak ako Martine. Svoj stroj potrebuje len prenášať medzi školou, prácou a domovom. Najvhodnejší preňho bude buď klasický profesionálny laptop ako HP Probook, Lenovo ThinkPad, alebo Dell Precision, prípadne MacBook Pro. Alebo si môže výkonnostne vystačiť aj s novými ultrabookmi.
Nová generácia, lepšia spotreba
Srdcom počítača je procesor. V tomto odvetví momentálne vedie Intel, hoci sú dostupné aj desktopy a notebooky s procesormi od AMD. Pre celkovo výhodnejší pomer výkon–spotreba–cena sa väčšina výrobcov spolieha na rodinu čipov Core od Intelu.
Intel Atom sa hodí len na základnú prácu. Pre Petra, Martinu ani Romana by nebol dostatočne výkonný. Kto potrebuje vyslovene šetriť, mal by siahnuť po konfigurácii zahŕňajúcej aspoň dvojjadrový Intel Pentium. Význam počtu jadier možno laicky vysvetliť nasledovne: čím viac jadier, tým rýchlejšie spracúvanie viacerých úloh naraz.
Intel začiatkom júna predstavil už štvrtú generáciu procesorov Core. Oproti svojim predchodcom sú mierne výkonnejšie, no predovšetkým majú nižšiu spotrebu.
Roman a najmä Martina by neurobili zle, ak by s kúpou počítača počkali do leta. Vtedy sa začnú predávať prvé laptopy s týmito procesormi (majú kódové označenie Haswell). Podľa Intelu vedia predĺžiť výdrž batérie notebooku o tretinu, niekedy až o polovicu. A po uspaní sa nevybije ani po týždni.
Peter na to až tak nemusí pozerať. Spokojný bude s treťou, možno aj druhou generáciou intelovských procesorov Core i5 a i7. Ani na taktovaciu frekvenciu (udáva sa v gigahetzoch) nemusí prihliadať. Rovnako tak Martina a Roman. Hoci tí si musia uvedomiť, že do laptopov zvyknú výrobcovia montovať mobilné verzie procesorov Core. Tie majú oproti desktopovým verziám optimálnejšiu spotrebu, no tiež nižší výkon.
Pri disku ide o rýchlosť
Pokiaľ ide o operačnú pamäť (RAM), minimom na pracovné úlohy sú dva gigabajty. Hoci už viac ako rok majú počítače štandardne dvojnásobnú kapacitu.
Tak či onak, do ramky sa oplatí investovať. Cena sa zvýši len o málo desiatok eur, no systém pracuje omnoho svižnejšie. Najmä pri editovaní fotiek, práci s tabuľkami či pri surfovaní po webe s tuctom naraz otvorených záložiek.
Pri desktope si môže Peter kvôli grafickému charakteru jeho práce dopriať aj 16-gigovú RAM pamäť. Martine budú štyri gigabajty bohato stačiť. Pravdepodobne aj Romanovi. Ten si dokáže v profesionálnych notebookoch pamäť po čase ešte zdvojnásobiť.
Veľký vplyv na rýchlosť systému, komfort a efektívnosť práce má výber pevného disku (storageu). Ani jeden z trojice ukážkových používateľov nepracuje s obrovskými balíkmi dát. Ak áno, využijú diskové pole firemného servera, prípadne cloudové úložisko.
Primárna je rýchlosť. Preto ten, kto nemá napätý rozpočet, by nemal váhať nad SSD diskom. Petrovi pomôže spustiť systém omnoho rýchlejšie a celkovo sa práca stane plynulejšou. Martine a Romanovi sa zvýši aj odolnosť ich laptopov, pretože SSD nemá pohyblivé časti. A zníži hmotnosť, pretože SSD disky sú ľahšie.
Naopak, grafický výkon nemá v biznisových modeloch až takú dôležitú úlohu. Samostatnú grafickú kartu využije vo svojom desktope len Peter. Vyberať môže medzi značkami Nvidia a AMD. Ponuka je vyrovnaná, rozhoduje rozpočet.
Pre časť práce sa vyšší grafický výkon môže hodiť aj Romanovi. No ak počká na procesory Haswell, dostane bonus. Architektúra Intel Core zahŕňa aj integrovaný grafický čip a nová generácia sa okrem spotreby zamerala aj na túto funkcionalitu. Grafický výkon sa mal podľa Intelu zvýšiť v priemere o 40 percent.
Ako si dobre vybrať notebook
PRAMEŇ: výrobcovia výpočtovej techniky, TREND
Na čo možno zabudnúť
Pri výbere počítača posudzujú používatelia aj veľkosť displeja. Platí, že čím väčší monitor, tým prehľadnejšia práca – ale tiež horšia prenosnosť. A vyššia cena. Platí to tak pre all-in-one mašiny, ultrabooky aj tablety.
Dôležité je všimnúť si aj typ displeja. Do pécečiek sa štandardne montujú TN panely. Sú lacné, no kvalita zobrazenia a najmä pozorovacie uhly nie sú dokonalé.
Martina by si mala dávať pozor, aby jej tablet či ultrabook mal PLS alebo IPS displej. Nestane sa jej, že naklonený obraz sa pri prezentovaní produktu klientovi zrazu zmení z modrého na sivozelený. Podobne sa oplatí investovať do väčšieho než štandardného rozlíšenia (1 376 x 720 bodov). Na displej potom vojde viac textu či excelovských buniek.
Naopak, na optickú mechaniku môžete pokojne zabudnúť. Dévedečko v notebooku už skôr len zaberá miesto a zvyšuje jeho hmotnosť než sa používa na prehrávanie diskov. Na posielanie fotodokumentácie alebo projektov je oveľa praktickejší obyčajný USB kľúč alebo cloudové služby ako SkyDrive či Dropbox.
