Zdroj: ilustrácia - Zsolt Lukács
Príbeh J. Počiatka ukazuje, akú úspešnú politickú kariéru možno mať z dôvodov, ktoré sú zjavne mimopolitické. Keď sa v roku 2006 stal ministrom financií v prvej vláde Roberta Fica, dostal otázku, čo zabezpečeného človeka, ako je on, vlastne priviedlo do politiky.
Odpovedal, že jeho práca a život boli doteraz zaujímavé, ale až príliš pohodlné: „Vo veku 35 rokov je podľa mňa priskoro na poloaktívnu penziu.“ Zjavne chcel vyvolať dojem, že účasť vo vláde berie iba ako osobnú výzvu a možnosť osobnostnej sebarealizácie.
K výlevom, aké hlboké je jeho sociálne cítenie, sa neuchýlil, lebo vedel, že by mu to aj tak nikto neuveril
V tom čase dával najavo, že nie je ministrom preto, aby zbohatol, lebo bohatý už je. Členstvo vo vláde nepovažoval za dôvod, aby zmenil osobný lifestyle: aj ako člen kabinetu chodieval na predsezónne módne nákupy do Milána, na výlety „s celou partičkou“ kamarátov do Las Vegas, absolvoval štyri dovolenky za rok a viedol intenzívny spoločenský život v štýle Smotánky. Mal to byť nielen prejav jeho životného štýlu, ale aj manifestácia osobnej nezávislosti – od premiéra, vlády i zastávanej funkcie.
„Počka“ prehovoril „Kali“
Ako minister sa nijako zvlášť nenamáhal s hlbším odôvodňovaním toho, prečo vlastne prijal miesto vo vláde R. Fica. Obmedzil sa na poznámku, že desať rokov pracoval pre nórsku firmu „a v škandinávskych krajinách je silný sociálny aspekt prvoradý“. K výlevom, aké hlboké je jeho sociálne cítenie, sa neuchýlil, lebo vedel, že by mu to aj tak nikto neuveril.
Priznal, že do politiky sa nehrnul, ale že bol do nej „prehovorený“. Na otázku, ako dlho trvalo, kým ho kamarát Robert Kaliňák nahovoril, minister povedal, že dlho a že „len on ma nakoniec aj do politiky dostal“. Na to, že sa dvaja vášniví motorkári prvý raz stretli až v roku 2000, priateľstvo „Kaliho“ a „Počka“ sa kalilo veľmi rýchlo. Už v tom istom roku otvorili prvú reštauráciu a odvtedy sa ich podnikateľské a iné aktivity úzko prelínali.
V roku 2006 ani najväčší odborníci netušili, kto sa vlastne stal šéfom rezortu financií. Jeden z najdôležitejších postov vo vláde obsadil človek, ktorý v parlamentných voľbách 2006 dostal len 597 preferenčných hlasov.
Podriaďoval sa pokynom
Po nástupe do úradu postupoval J. Počiatek opatrne a vcelku racionálne. Bez ohľadu na rétoriku šéfa strany a vlády, ktorý videl v bývalom Miklošovom rezorte koncentrát zla, udržal na ministerstve financií kľúčových ľudí a niektorých dokonca aj povýšil.
Faktom však je, že v každodenných vládnych šarvátkach Počiatek iba prehrával, lebo jeho oponentov vždy podporil premiér. Čo bol veľký rozdiel v porovnaní s érou Ivana Mikloša. Keď ten vo vláde s niečím nesúhlasil, tak to neprešlo a nespokojný minister mohol presadiť svoj zámer len cez parlament.
Niektorým sa to aj podarilo, ale išlo o výnimky, ktoré potvrdzovali pravidlo: o peniazoch štátu rozhodovala vláda podľa toho, čo povedal minister financií. Od nástupu J. Počiatka platilo: o peniazoch štátu rozhodovala vláda bez ohľadu na to, čo hovoril minister financií.
Keď premiérovi moderátori v televíznych diskusiách pripomínali, voči čomu všetkému má minister Počiatek výhrady, R. Fico podráždene odpovedal: „Pán minister financií sa podriadi politickým pokynom.“ Tak to naozaj bolo – po celý čas, kým bol J. Počiatek členom Ficových vlád.
Keď išlo o politiku a politické rozhodnutia, bezvýhradne sa podriaďoval pokynom premiéra. Ale keď išlo o rozhodnutia, ktoré mali veľký význam pre mimopolitických aktérov alebo pre tandem Kaliňák – Počiatek, premiér musel akceptovať, že nie je jediný, pre koho minister pracuje. Ukázalo sa to už po dvoch rokoch, keď sa zrútil obraz o bohatom podnikateľovi, ktorý vykonáva ministerskú funkciu čisto z plezíru.
Politický komentátor Dag Daniš spomína kuloárnu historku nemenovaného politika, ktorý po voľbách 2006, ale ešte pred zostavením vlády, prišiel na neformálne stretnutie, kde bol prítomný aj podnikateľ Jozef Brhel. Ten vraj spoločnosti predstavil nového ministra financií: „Strapatého mladého muža, ktorého nikto nepoznal a ktorý sa volal Počiatek.“
Pravdivosť tohto príbehu môžu potvrdiť iba priami účastníci stretnutia, ale z verejných a overených zdrojov je známe, že J. Počiatek ako minister dvoch Ficových vláda nemal k nikomu tak blízko ako k finančnej skupine J&T. Je to zrejmé z viacerých káuz, ale ako modelový príklad môže slúžiť úplne prvá – únik dôverných informácií pred stanovením konverzného kurzu slovenskej koruny.
Zdroj: SITA/Nina Bednáriková
Modelový príklad fungovania
Ako šéf rezortu financií J. Počiatek požiadal 20. mája 2008 o zmenu centrálnej parity slovenskej koruny. Zainteresovaní vedeli, že ak sa centrálna parita zmení, bude sa zhodovať s konverzným kurzom pri prechode krajiny na euro. O dva dni nato, 22. mája, sa v Prahe stretli slovenský a český premiér.
Mirek Topolánek neskôr spomenul, o čom hovorili: „Premiérovi Ficovi sa podarilo veľmi nadštandardne dohodnúť
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?