Na druhom brehu Radbuzy sa zatiaľ skupinky mladých ľudí schádzajú v bývalom depe dopravného podniku na premietanie a koncert festivalu Days of Jerusalem. V areáli nás vítajú pôsobivé inštalácie vytvorené z vyradených priemyselných nádrží. Najväčšie z nich slúžia ako vyhliadkové veže.
V halách, kde ešte vlani v septembri opravovali autobusy a trolejbusy, je aj niekoľko zaujímavých výstav. Okrem skleníka so súčasným dizajnom je tu množstvo fotografií vyzbieraných od Plzenčanov, ktoré predstavujú malé dejiny mesta a jeho obyvateľov. Oficiálne popisy pri záberoch zo sánkovačiek, výletov či povodní dopĺňajú prilepené odkazy návštevníkov, ktorí tu spoznali dávnych známych. Depo2015, ako sa priestor oficiálne volá, neslúži len kultúre. Ponúka zdieľané pracovné miesta a otvorené dielne s nástrojmi a 3D tlačiarňou pre dizajnérov, konajú sa tu aj pravidelné stretnutia tvorcov s biznisom.
Koncert na Námestí republiky Zdroj: Daniel Suchý
Po oslavách bolela hlava
Kreatívna zóna Depo2015 je pravdepodobne najzaujímavejšia súčasť projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) v Plzni. Hoci najväčšou investíciou bolo nové divadlo za miliardu korún (takmer 40 miliónov eur), ktorého prevádzka zhltne tri štvrtiny ročného rozpočtu mesta na kultúru. Jeho zaujímavú modernú architektúru prekrýva vizuálny smog tabúľ, stĺpov a drôtov pri rušnej ceste zvierajúcej divadlo. Depo je v pokojnejšej časti a láka na posedenie na nádvorí alebo v bare, aj keď tu práve nie je na programe žiadne podujatie. Pritom vzniklo ako náhradný plán, ktorý Plzeň zachránil pred krachom celého projektu hlavného mesta kultúry, rozpráva v aute počas cesty z konferencie v Prahe programový riaditeľ Plzne 2015 Jiří Sulženko.
Plzeň získala titul Európskeho hlavného mesta kultúry pred piatimi rokmi spolu s belgickým Monsom. Oslavy boli o to väčšie, že favoritom bola Ostrava. Západočeské mesto však zvíťazilo o jediný hlas. No podobne ako v Košiciach, Pécsi, Maribore či Talline vyústili problémy s prípravami k výmene projektového tímu, ktorý sa príliš odklonil od víťazného programu. Druhý krízový moment prišiel so začiatkom realizácie kľúčového projektu Světovar. Z bývalého pivovaru, neskôr využívaného ako armádne sklady, mala vzniknúť kultúrna fabrika na spôsob košických Kasární/Kulturpark a mestský archív. Keď sa rozbehli práce, ukázalo sa, že objekt je izolovaný toxickým korkodechtom. Jeho odstránenie by rekonštrukciu výrazne predražilo a navyše by sa nestihla včas dokončiť.
Nové divadlo Zdroj: Daniel Suchý
Plzni tak hrozilo, že nedostane Cenu Meliny Mercouri za dobrú prípravu programu a s ňou spojenú finančnú odmenu 1,5 milióna eur, ktorá pokrýva desatinu rozpočtu. „Depo2015 bol náš plán B, ktorý sme urobili v podstate ako aktivisti punkovým spôsobom,“ spomína si dnes už s úsmevom J. Sulženko na to, ako sa tím rozhodol nenechať projekt padnúť. Areál prešiel len základnou rekonštrukciou za šesť miliónov korún a možno aj preto má takú autentickú atmosféru.
Aby mladí neutekali
Práve Depo2015 by malo byť spolu s divadlom najväčším ziskom Plzne, keď už nebude nosiť titul hlavného mesta kultúry. Ďalším je sprístupnená upravená časť nábrežia Radbuzy, kde vybudovali dočasné schody a chodníček, vznikol tu bar, požičovňa lodiek, konajú sa tu koncerty, premietania či ranné tanečné rozcvičky. O kus ďalej podobne ožila aj bývalá mestská plaváreň. V oboch prípadoch ide o iniciatívy občianskych združení a najlepšiu ukážku ako naplniť hlavný zmysel projektu EHMK – premenu priemyselného centra na mesto atraktívne pre mladých kreatívnych ľudí.
Talenty, ktoré sa združujú na Fakulte dizajnu a umenia Ladislava Sutnara Západočeskej univerzity v Plzni, o sebe dávajú vedieť aj v programe EHMK. Nastavený je tak, aby podporil potenciál študentov, umožnil im zotrvať v Plzni a rozbehnúť tu vlastný biznis. Plzeň o sebe v kampani tvrdí, že je malý raj. „My hovoríme, že ho treba otvoriť a pustiť doň čerstvý vzduch,“ odkazuje J. Sulženko na hlavné motto programu Open Up. Projekt chce ukázať príbeh cesty českej spoločnosti od totality ku kreativite, dodáva. Program preto kladie dôraz na znovuobjavenie inšpiratívnych tvorivých osobností spojených s mestom.
Odfoťte sa v rukávoch Zdroj: Daniel Suchý
Všetci dobrí rodáci
Predposledný júnový víkend sú ulice Plzne dosť prázdne. Prekvapivo, pretože zohnať ubytovanie nebolo ľahké. Centrum križujú skupinové prehliadky najmä v nemčine. Ľudia sa možno pred premenlivým počasím skrývajú v krčmách pri dobre načapovanej „plzni“, alebo ich odlákal pražský festival United Islands. Keď pomedzi pravidelné prehánky vykukne slnko, nejakých návštevníkov predsa len vidno. Mladý český pár sa vydáva po stopách deviatich plzenských záhad v sprievode Terezky. Tunajšia žiačka ich naviguje prostredníctvom mobilnej aplikácie Skryté mesto, ktorá ponúka sedem rôznych prehliadok navrhnutých obyvateľmi mesta. Aj tento projekt, ktorého súčasťou je v úvode spomenutá výstava Plzenský rodinný fotoalbum, by mal podporiť neformálny lokálny cestovný ruch.
Väčší nával stretneme až pred Masnými krámami, budovou Západočeskej galérie. Do stredovekej mäsovej tržnice totiž zavítala jedna z hlavných atrakcií EHMK. Kolekcia päťdesiatich portrétov pôvodných maorských obyvateľov vôbec prvýkrát opustila domovskú galériu na Novom Zélande. Namaľoval ich plzenský rodák Gottfried Lindauer, ktorý sa preslávil v ďalekej krajine, kam sa vydal pred 140 rokmi. Výstava približuje príbehy maorských náčelníkov v časoch kolonizácie, ale aj v Česku doteraz málo známeho tvorcu diela, ktoré dnes Maori považujú za svoj národný poklad. Fascinujúca prehliadka odviala sklamanie z toho, že sme už nestihli výstavu najslávnejšieho plzenského výtvarníka a bábkara Jiřího Trnku. V mestskej galérii ju vystriedali Venuše z tvorby ďalšieho rodáka, ikony svetového dizajnu Ladislava Sutnara. Študenti fakulty nesúcej jeho meno tu tiež predstavujú svoje výtvory inšpirované Sutnarovým dizajnom.
Najviac láka výstava portrétov Maorov Zdroj: Daniel Suchý
Pozvanie na pivo aj do bytu
Návšteva dvoch galérií by nemala hroziť predávkovaním umením. Namiesto tradičnej prehliadky pivovaru preto využijeme možnosť nazrieť do troch plzenských bytov. Ponúkajú príbeh niekoľkých židovských rodín a Adolfa Loosa, ktorý im príbytky v 20. a 30. rokoch minulého storočia zariadil. Brniansky rodák pôsobiaci najmä vo Viedni bol inovátorom v oblasti architektúry a interiérového dizajnu a najviac interiérov vytvoril práve v Plzni. Prehliadka zatiaľ troch a od jesene ešte ďalšieho bytu nie je žiadna nudná návšteva múzea. Okrem skvelého výkladu sprievodkýň je inšpiráciou pri zariaďovaní vlastného bývania. Hoci dnes už interiéry obložené mramorom a drevom práve neletia, dômyselné riešenia rôznych tajných zákutí, ale aj praktického zariadenia stále zaujmú. A vyhnať z mysle asi najpohodlnejšie kresielko na svete, v ktorom si tu návštevníci môžu posedieť, kým počúvajú príbeh rodiny, jej domu a architekta, vôbec nie je ľahké. Najmä ak sa stále dá kúpiť za nejakých tritisíc eur.
Loosove interiéry Zdroj: Plzeň Turismus
Napokon asi nikto nevynechá ani pivovar. Plzenský Prazdroj musí pridávať prehliadky, aby uspokojil dvojnásobný záujem oproti predchádzajúcim rokom. A potom musíme už len stihnúť vlak naspäť do Prahy. Nástupište je preplnené mladými „batôžkármi“ z celého sveta. Sú to však nočné tvory, preto bolo mesto cez deň poloprázdne. Mnohí z nich prišli na Freeday. Technopárty protestovala proti komercializácii kultúry v Plzni. Ako sme sa však mohli presvedčiť, program Európskeho hlavného mesta kultúry priniesol veľa zaujímavých nápadov zdola a priestor pre alternatívnu kultúru.
Plzeň v číslach
• 168 000 obyvateľov
• 1 295 je rok založenia mesta
• viac než 600 akcií v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK)
• 430 mil. Kč (16 mil. eur) je rozpočet projektu na roky 2011 až 2016
• 25-tisíc návštevníkov prišlo na otvárací ceremoniál EHMK
• 17,5 milióna Kč (650-tisíc eur) minuli počas návštevy mesta
• 600-tisíc ľudí navštívilo vlani plzenské pivovary, ktoré sa tak stali 6. najnavštevovanejším turistickým cieľom v Českej republike
Náplavka k světu Zdroj: Náplavka k světu
Mesto kultúry láka
Už vlani navštívilo Plzeň podľa mestskej turistickej organizácie o desatinu viac turistov a počet prenocovaní narástol o 17 percent oproti iným rokom. Tento rok to vyzerá, že počet prenocovaní narastie o pätinu, pribúda najmä cudzincov. Infocentrum je vyťažené päťnásobne, ako je zvykom. Dvojnásobný záujem o prehliadky zaznamenáva pivovar a jeho múzeum.
Infostánok na Námestí republiky Zdroj: Daniel Suchý
Čo sa deje v lete
Bohatý letný program odštartoval už uplynulý víkend hudobný festival Rock for People, ktorý sa výnimočne rozšíril z Hradca Králové aj do Plzne. Po celé leto budú divadelné predstavenia pod šírym nebom Živá ulica a po meste budú kočovať súbory nového cirkusu. Posledný augustový víkend sa centrom mesta preženú obrie bábky španielskej skupiny Carros de Foc. Závody dračích lodí sú na programe 18. júla na Borskej priehrade. Presne o mesiac neskôr bude druhá plzenská klubová noc, počas ktorej vystúpia kapely rôznych štýlov v kluboch. Priaznivci folku sa stretnú 21. až 23. augusta na festivale Šídlovák Oupn Ér. V rámci programu Živá hospoda je každý večer v niektorej reštaurácii koncert. Do konca augusta festival Deväť týždňov baroka objavuje barokové pamiatky v celom regióne.
Gottfried Lindauer - Rewi Manga Maniapoto, 1882 Zdroj: Západočeská galerie v Plzni
EHMK je celý rok
V septembri je v Plzni tradičný Medzinárodný festival Divadlo. Nasledujúce dva mesiace patria mladým džezovým hudobníkom v rámci festivalu Jazz bez hraníc. Prelom októbra a novembra je termínom pre sympózium Slam Poetry International. Dva najlákavejšie koncerty roka sa uskutočnia v priebehu štyroch dní na konci októbra – v Plzni vystúpia Deep Purple a John Mayall. Výstavy v Depe2015 pokračujú do konca roka. Ťažisková výstava maliara novozélandských Maorov Gottfrieda Lindauera sa končí 20. septembra.
