Pavol Kubík

Platón veril, že najlepším spôsobom vzdelávania detí je, keď sa odoberú ich rodičom a vezme si ich na starosť štát. V internátnych školách zabezpečí harmóniu medzi múzickým a gymnastickým vzdelávaním. „Takýto teda štát a takúto ústavu nazývam dobrou,“ blúznil staroveký mudrc o štáte, ktorému majú vládnuť filozofi. Za pár neúspešných pokusov prakticky uskutočniť utópiu si stihol vyslúžiť opovrhnutie sám Platón. Napriek tomu odkaz geniálneho „nepriateľa otvorenej spoločnosti“ prežil stáročia. Myšlienku prepracovanej štátnej výchovy si osvojil nejeden totalitný režim (SZM, Hitlerjugend). Ak by chceli rodičia rozhodovať, kto a ako bude ich deti vzdelávať, poprípade by ich mali záujem učiť doma, štát im ich odoberie. A rodičov pošle do väzenia za bránenie v školskej dochádzke. Taká je, vďaka povinnej dochádzke, perspektíva ľudí, ktorí plánujú mať na Slovensku deti. Zabudnúť môžu aj na to, že ovplyvnia, čo sa ich potomkovia v rámci povinnej dochádzky učia. O tom rozhodujú „filozofi“ z ministerstva školstva. Ich kokteil „múzického“ a „gymnastického“, aj keď nechutí, je záväzný pre všetkých. Vlastným predstavám školy dovolia prispôsobiť dvadsať percent učiva. Platí to aj pre cirkevné a súkromné školy, ktorým vedenie ministerstva školstva ide systematicky po krku. A, samozrejme, aj pre pár rodičov, ktorí splnia uletené podmienky na domáce dozorované vzdelávanie. Povinná školská dochádzka a štátne kurikulá sú typické aj pre vyspelé krajiny. V extrémnej forme napríklad pre Nemecko (niektorí sa preto z krajiny sťahujú). No fungovať to môže aj inak. Viaceré, napríklad anglosaské krajiny poznajú povinné vzdelávanie a nie povinnú dochádzku. Obsah a forma vzdelávania je viac záležitosť škôl alebo rodičov ako štátu. Na Slovensku sa štát moci drží. Aj úvahami o povinnej škôlke či zriaďovaní internátnych škôl. Skvelé uskutočňovanie Platónovho sna. Len aby sa nezabudlo, jeho súčasťou bolo aj to, že pohlavný styk by mohli mať často len najlepší muži s najlepšími ženami. Tí ostatní tak zriedka, ako je to len možné. Keď by chcel niekto argumentovať, že štát predsa musí dbať na to, aké vedomosti deti ovládajú (samozrejme, štátny jazyk!), nech sa zamyslí, či jeho argumenty nevedú aj k tomu, že by sa mal starať aj o to, kto s kým tie deti splodí. 28 – 31