Do platnosti vstúpil strašiak GDPR. Naozaj ohrozuje otvorené dáta?

Spor sa po rokoch dostal až pred najvyššiu súdnu inštanciu EÚ. Vlani Európsky súdny dvor rozhodol, že S. Manni v tomto konkrétnom prípade nemá „právo byť zabudnutý“, pretože verejný záujem je prednejší. S dôležitým dôvetkom, že každý môže na súde proti spracúvaniu svojich osobných údajov namietať – napríklad pokiaľ ide o dĺžku času, po ktorý je informácia prístupná verejnosti, či iné okolnosti, pre ktoré by v konkrétnom prípade mohol prevážiť záujem jednotlivca.

Hranicu medzi ochranou súkromia a verejným záujmom pri spracúvaní otvorených dát hľadali nedávno aj účastníci TREND Business Breakfastu. Téma je obzvlášť aktuálna najmä pre termín účinnosti novej európskej legislatívy o ochrane osobných údajov (General Data Protection Regulation – GDPR). Platiť začína 25. mája 2018.

Mraky sa sťahujú

EÚ aj Slovensko razia politiku otvorených údajov. Dostupnosť informácií totiž pomáha rozvoju spoločnosti aj ekonomiky. Slobodný prístup k údajom otvára priestor na spoločenskú či podnikateľskú aktivitu všetkým hráčom, nielen tým privilegovaným. Od 25. mája je však účinné nariadenie Európskej komisie, ktoré sprísňuje pravidlá ochrany osobných údajov a zavádza prísne pokuty za ich porušenie. Osobným údajom je podľa GDPR napríklad aj adresa fyzickej osoby – konateľa firmy uvedená v Registri účtovných závierok, ktoré zverejňuje ministerstvo financií.

„Podnikatelia nás pravidelne oslovujú so žiadosťou, aby sme vymazali údaje o ich firme.“

Niektoré vyjadrenia predstaviteľov Úradu na ochranu osobných údajov SR, ktorý bude dozerať na dodržiavanie GDPR, vyvolali predstavu, že spracúvanie osobných údajov uverejnených v otvorených štátnych registroch portálmi, ako sú FinStat či foaf.sk, už po tomto termíne nebude možné.

„Nariadenie takéto spracúvanie vylučuje, pričom ho považuje za neprimeraný zásah do práv a slobôd fyzických osôb, ktoré takto strácajú kontrolu nad spracúvaním svojich osobných údajov,“ uvádza sa napríklad v knihe Nové pravidlá ochrany osobných údajov, ktorých spoluautorkou je vrchná inšpektorka úradu Tatiana Valentová.

Vážne dôsledky

Ak by to tak skutočne bolo, malo by to vážne dôsledky. Znížila by sa miera transparentnosti verejnej správy, podnikateľom by sa skomplikovalo a predražilo overovanie dôveryhodnosti obchodných partnerov, neziskový sektor by musel obmedziť alebo úplne zatvoriť verejnoprospešné projekty ako OtvoreneSudy.sk či OtvoreneZmluvy.sk, ak obsahujú aj osobné údaje.

„Nie sme nadšení týmto výkladom a snažíme sa nájsť neutrálnu platformu na diskusiu o tejto téme a mediácii rozporných názorov,“ uviedol počas diskusie Milan Andrejkovič z Úradu splnomocnenca vlády SR pre občiansku spoločnosť, ktorý okrem iného presadzuje politiku otvorených dát pri výkone verejnej správy.

Hrozba je skutočná. „Podnikatelia nás pravidelne oslovujú so žiadosťou, aby sme z portálu FinStat vymazali údaje o ich firme z dôvodu ochrany ich osobných údajov. No my používame len tie údaje, ktoré štát vedie vo verejne dostupných databázach,“ upozornil zakladateľ spoločnosti FinStat Filip Glasa.

Úrad to vníma inak

Viacerí spíkri však počas diskusie vyjadrili presvedčenie, že spomínaný právny názor Úradu na ochranu osobných údajov nie je správny. „Vidím dve možnosti, ako naďalej spracúvať osobné údaje [bez súhlasu dotknutých osôb a v prípade otvorených dát, pozn. TREND]. A to cez