- V článku a videu sa dozviete:
- Prečo sa od budúceho roka zvýši cena za odvoz odpadu
- Prečo zálohovanie PET fliaš nie je riešením
- Aké záväzky Slovensko v separovaní odpadov prijalo
- Prečo sú plastové odpady problémom
Koronakríza priniesla zmeny v správaní ľudí aj v oblasti odpadov. Separácia PET fliaš a prechod na systém ich zálohovania má svoje úskalia. Alternatívne obaly sme si už vyskúšali. Pred novou vládou stoja pri recyklácii veľké výzvy, konštatuje v rozhovore pre TREND Roman Malček, majiteľ a zakladateľ spoločnosti Redox, ktorá sa venuje odpadovému hospodárstva.
Aktuálne, keď človek ide vyhodiť smeti, vidí veľké kopy odpadu. Súvisí to s koronakrízou?
Súvisí to hlavne s tým, že ľudia sú doma a nestravujú sa v reštauráciách. Konzumácia potravín je všeobecne vyššia, ľudia majú doma deti a spotreba preto stúpla asi o pätnásť až dvadsať percent v komunálnom odpade. Na druhej strane je úbytok pri priemyselnom odpade tým, že sa obmedzila priemyselná výroba, najmä atomobilová. Tam je výpadok niekde okolo 30 percent.
Zmenila sa aj štruktúra odpadu?
V štruktúre triedeného zberu – zber skla, papiera, plastov – evidujeme nárast skla. Slováci začali piť. Správanie obyvateľstva je výrazne dynamické a výrazne rastie produkcia domáceho odpadu.
Je v súčasnosti triedenie odpadu zabezpečené?
Triedenie odpadu je na Slovensku v kríze asi štyri roky, pretože sa zmenilo financovanie celého systému. Už štvrtý rok sa systém triedenia financuje z predaja PET fliaš. PET fľaše dotujú triedenie skla aj papiera.
Za všetkým sú asi peniaze...
Odhaduje sa, že ideálne by bolo, keby zberové spoločnosti dostávali predplatených šesť eur na obyvateľa. Vtedy by bol tento systém „ufinancovateľný“. Keď je cena ropy nízka, financie z predaja PET fliaš na to nestačia. Vtedy je separovanie stratové.
Separácia PET fliaš má kľúčovú rolu?
Veľa bude závisieť od toho, či zo separácie, ktorá sa teraz trápi s financovaním, vypadnú PET fľaše a prejdú do systému zálohovania. Ak prejdú, reálne hrozí, že separovanie na Slovensku zastane v oblasti separácie ďalších komodít, teda zvyškových plastov. Pretože plasty, to nie sú len PET fľaše, ale rôzny odpad, napríklad fólie. A o to sa teraz bojuje. Vieme, že došlo k posunutiu zálohovacieho systému o jeden rok, a bolo by fajn, keby k nemu ani nebolo došlo.
Návrh separovať PET fľaše nie je správny?
Je správny, pretože cieľ, ktorý má, je zvýšenie miery recyklovaného odpadu z celkového množstva komunálneho odpadu. Máme tu záväzok z Bruselu, aby sme v tomto roku recyklovali z komunálneho odpadu 50 percent. Vlani to bolo 35 percent a zachovaný systém PET fliaš nás z toho nevytiahne. Pomôže polpercentom, ale zriadenie tohto systému (zálohového – pozn. TRENDU) nás bude stáť 80 miliónov eur, minimálne päť miliónov ročné prevádzkové náklady. Inštitút environmentálnej politiky vyrátal, že to bude až štrnásť miliónov ročne.
Ale z environmentálneho hľadiska to dáva zmysel.
Ani environmentálny dosah nie je veľmi príjemný, pretože stále zbierame niečo, čo skončí aj tak v zemi. PET fľaše môžete recyklovať maximálne trikrát. A potom ich musíte buď spáliť, alebo uložiť na skládku. Každé ďalšie spracovanie znižuje kvalitu plastu – už nie je čistý a môžete ho použiť na menej hodnotný výrobok. Ak vyzbierate PET fľaše, už nikdy z nich nebudú PET fľaše, ale niečo iné. A tie PET fľaše, ktoré budú prichádzať do obchodov, sa budú vyrábať stále z nových plastov. A v tom prípade nejde o ekologické riešenie.
Ako funguje systém zberu PET fliaš v ostatných európskych krajinách?
Systém nie je jednotný, zhruba desať krajín využíva zálohovací systém. Ostatné krajiny zväčša využívajú systém financovania výrobcami, pri ktorom výrobcovia obalov financujú spätný zber a cez zberové spoločnosti sa tieto plasty zbierajú a predávajú na sekundárnom trhu, tak ako u nás.
PET fľaše možno recyklovať maximálne trikrát, pretože každé ďalšie spracovanie znižuje kvalitu plastu
Ako riešia problémy s plastom inde?
Čo sa týka napríklad Nemecka, tam sa veľa nápojov nebalí do plastu, ale do skla. Sklo sa považuje za ideálny obal na nápoje. Takto to bolo aj v minulosti v osemdesiatych rokoch. Možno si spomínate, v osemdesiatych rokoch sa tu mlieko balilo do vreciek a to mlieko strácalo počas dňa chuť. Takže plast nie je ideálny obal.
Ale plasty sa aspoň ľahko separujú...
Plasty komplikujú život aj pri balených šunkách a syroch, kde máte dvojvrstvovú fóliu – navrchu tenkú a pod ňou hrubú fóliu. Tie nevie spracovať žiadny spracovateľ. Musíte to oddeliť, no kto to bude oddeľovať, keď je to kontaminované potravinou. Čiže máme tu obaly, ktoré je ťažké predať a ťažké recyklovať. Na Slovensku možno 60 percent všetkých plastov ide na skládku alebo do spaľovne.
Ako by sa k plastom mala postaviť vláda?
Európsky regulátor – pokiaľ chce vyhovieť zelenej politike a zmenšiť objem plastov – to musí nastaviť primárne u výrobcov obalov na vstupe. Buď ich obmedzí, alebo ich zaťaží ekologickou daňou, a tým nepriamo podporí používanie iných obalových materiálov, ako je sklo alebo papier. Alebo s tým neurobí nič a potom sa to len veľmi ťažko bude chytať na konci u spotrebiteľov, vymýšľať rôzne zálohové systémy. Stále riešime následky, ale tu je šanca riešiť problém priamo pri jeho vzniku. Keď vyriešime základnú príčinu, iks následkov sa vyrieši automaticky.
Takže problémom je veľká produkcia plastových obalov?
Plasty boli veľkou témou už pred krízou. Ťažko to vyrieši Európa, ktorá produkuje 140 miliónov ton odpadov vhodných na recykláciu a pri 40 miliónoch nevie, čo s nimi má robiť. Takže ich vyvážala do Číny. Tá to zavrhla, pretože si zamorila ovzdušie. Európska únia hľadala alternatívne teritóriá. Dnes sa to vyváža do Indie, tretina odpadu z EÚ končí v Turecku. Takýmto spôsobom sa Európa zbavuje tej časti odpadu, ktorú nevie spracovať. Ale mohla by sa zbavovať jednoduchšie – tie obaly by sa ani nemuseli vyrobiť.
Existuje alternatíva?
Alternatívu sme si už vyskúšali. Kedysi, keď si ľudia v mäsiarni kupovali mäso, dostávali ho zabalené v papieri. Nápoje sa balili do skla. Toto máme vyskúšané. Environmentalisti tvrdia, že plasty môžeme nahradiť bioplastmi, ktoré sa samy rozložia. Tam je však nutné myslieť na to, že tieto plasty pochádzajú primárne z kukurice. Čiže polia, ktoré sú dnes obsypané repkou, by boli obsypané kukuricou. Čiastočné riešenie by to mohlo byť. Určite je lepší biodegradovateľný plast.
Je možné využívať sklo vo väčšej miere?
Sklo je ideálny recyklát. Kým z plastu nie je ten istý plast, zo skla máte to isté sklo. Je to len otázka ekonomického nastavenia. Pokiaľ regulátor umožní baliť nápoje do plastových obalov, sklo nemá šancu. Ak to regulátor zmení, sklo skôr dostane zelenú.
Aké výzvy očakávajú novú vládu?
Keď sa pozerám sa samotné odpadové hospodárstvo, pripravuje sa na najväčšiu legislatívnu zmenu za posledných dvadsať rokov. Pokiaľ krajina nechce dostať z Bruselu pokuty za neplnenie záväzkov, má pred sebou obrovské výzvy. Tie sa týkajú rozšírenia komodít triedeného odpadu. Od budúceho roka sa bude zbierať kuchynský a reštauračný odpad.
Najväčšia zmena sa chystá v povinnej úprave odpadu pred uložením na skládku. Dnes zmiešaný komunálny odpad vysypete na skládku, ale po novom ho budete musieť upraviť, budete musieť zmeniť jeho fyzikálne a chemické vlastnosti, čiže stabilizovať ho a hygienizovať.
To však prinesie vyššiu cenu za spracovanie odpadov.
Občania by mali platiť za odpad o 50 až 100 percent viac, ak by mali tieto legislatívne úpravy nadobudnúť účinnosť od Nového roka. Myslím si, že je reálne, aby sa tieto úpravy posunuli, pretože ani samospráva, ani občania nie sú na to v súčasnosti pripravení. Naopak, hrozia tam výpadky z financovania zvozu komunálneho alebo triedeného odpadu z dôvodu krízy.
Čo by mala podľa vás nová vláda spraviť?
Nová vláda by určite mala prehodnotiť chystané zmeny a pozrieť sa na ne systémom hodnoty za peniaze. Zistiť, aký budú mať nové legislatívne úpravy dosah na štát, na samosprávu a na obyvateľa.
Máme tu kvantum odborníkov. Funguje tu Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve. Pokiaľ asociácia bude prizvaná ako aktívny člen k prehodnoteniu týchto zámerov, nová vláda sa bude môcť oprieť o presné dáta. Bude ich môcť veľmi presne vyhodnotiť a spolu s Útvarom hodnoty za peniaze posúdiť efektivitu a zmysluplnosť týchto opatrení.
- Roman Malček (45)
- Majiteľ spoločnosti Redox. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Do roku 2002 pracoval v podniku ZŤS Lučenec ako manažér predaja stavebných strojov. V tom istom roku založil v Lučenci firmu Redox – dodávateľa komunálnej techniky pre mestá, obce a spoločnosti, ktoré nakladajú s komunálnym a separovaným odpadom.
