Plán obnovy je vzpruhou aj pre stavebníctvo, najviac peňazí pôjde do železníc aj obnovy domov

Stavebníctvo čelí v dôsledku nabaľujúcich sa kríz prepadu produkcie. Do stavebného sektora však v nadchádzajúcich rokoch smeruje významná finančná injekcia v podobe Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý je súčasťou mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci celoeurópskeho dočasného nástroja Next Generation EU.

Ten predstavuje najväčší stimulačný balík v histórii Európskej únie (EÚ). Mimoriadny fond pokrýva širokú škálu reforiem a investícií naprieč rôznymi oblasťami spoločnosti.

Realizácia mnohých projektov, rádovo v hodnote stoviek miliónov eur, bude mať pritom práve formu stavebných a rekonštrukčný prác či iných alokácií pre stavebný sektor.

Prednosť dostanú železnice

Jedným z cieľov plánu obnovy je okresať významný podiel dopravy na produkcii skleníkových plynov. Filozofiou je podporiť predovšetkým nízkouhlíkové formy dopravy. Pri rozdeľovaní finančného balíka v celkovom objeme 801 milióna eur, ktorý je vyčlenený na podporu udržateľnej dopravy, bude preto mať cestná doprava minoritné postavenie.

Najväčší ucelený balík financií v rámci plánu obnovy určených pre oblasť udržateľnej dopravy má smerovať do železničného sektora. Na modernizáciu, rekonštrukcie a elektrifikáciu dráhovej infraštruktúry majú ísť prostriedky v objeme 431,5 milióna eur. Podľa prepočtov rezortu dopravy by tak mohlo prejsť rekonštrukciou viac ako 69 kilometrov železníc.

„Len kvalitnou železničnou infraštruktúrou, ktorej veľmi pomôže plán obnovy, dokážeme priniesť efektívne dopravné a moderné nástroje, čiže vlaky, zrýchliť časy cesty do práce a tak ďalej,“ konštatuje minister dopravy Andrej Doležal. Čas realizácie projektov je pritom obmedzený.

Podmienky na čerpanie zdrojov fondu stanovujú ako najneskorší čas realizácie polovicu roka 2026. Rezort dopravy tvrdí, že väčšina projektov je vo vysokom štádiu prípravy, pričom sa naskytá aj možnosť refundácie už realizovaných projektov.

Prioritou v rámci modernizácie by pritom mali byť úseky so zníženou rýchlosťou pre zlý technický stav tratí. Práve tam totiž dochádza k najväčším meškaniam. Príkladom môžu byť úseky na takzvanej južnej trase alebo trať v úseku medzi Hronským Beňadikom a Novou Baňou. Do zoznamu je zaradená aj elektrifikácia tratí Bánovce nad Ondavou – Humenné či Poprad – Spišská Nová Ves.

Časť prostriedkov, aj keď z iného balíka plánu obnovy, by mala ísť aj na obnovu verejných budov a zníženie ich energetickej efektívnosti. To dáva priestor správcovi infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) realizovať obnovu viacerých železničných staníc.

Desaťtisíce rodinných domov

Z pohľadu stavebného sektora je obdobne významným cieľom v rámci plánu obnovy aj zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Súhrnná vyčlenená suma, ktorá dosahuje výšku 741 miliónov eur, zahŕňa obnovu rodinných domov a obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.