Keď EÚ zverejnila návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020, začali slovenskí farmári i úradníci biť na poplach. Tá totiž pokračuje v doterajšom zvyku, že západní farmári sú dotovaní viac než ich východní konkurenti. Na rozdiel od ČR, Poľska a Maďarska však slovenská politická reprezentácia k návrhu reformy doteraz neprijala národnú pozíciu, ktorá by bola základom pre lobing v Bruseli. Čas, dokedy sa s tým dá niečo robiť, sa pritom kráti. Brusel by definitívnu podobu spoločnej politiky mal schváliť po lete roka 2013.
Slovenskí poľnohospodári nateraz sumarizujú štatistiky, podľa ktorých pre nerovné dotovanie odišlo z tuzemského agrobiznisu a potravinárstva od roku 2004 dovedna 30-tisíc pracovníkov. Podiel Slovenska na agrárnej produkcii únie sa odvtedy znížil z pol percenta na necelú tretinu percenta. Doma farmári kričia, že pokračovanie nespravodlivosti je pre nich neprijateľné, ale priamo v Bruseli – na rozdiel od kolegov z okolitých krajín – nelobujú.
Ministrov pôdohospodárstva z minulej i terajšej vlády zasa oveľa viac ako zložité bruselské vyjednávanie baví prenasledovanie domácich potravinárov, ktorí kazia kvalitu potravín. To je síce chvályhodné, no s minimálne rovnakou vervou sa mali dávno pustiť do zlepšenia biznis podmienok pre domácich farmárov a potravinárov na spoločnom trhu. Namiesto toho štátna tajomníčka rezortu pobáda farmárov, aby sa radšej zamerali na zefektívnenie svojich fariem.
Tlak štátu na kvalitu potravín bude pokračovať. Spotrebiteľov to môže len tešiť a serióznych domácich potravinárov tiež. Nekvalitná konkurencia totiž neohrozuje iba zdravie, ale kazí aj ceny. V lete začatým kontrolám kamiónov s potravinami na diaľniciach a nočným kontrolám obchodných reťazcov treba zatlieskať. Kontroverzné sú však zásahy do obchodných vzťahov medzi potravinármi a obchodníkmi. Vynucovanie výhodnejších podmienok pre výrobcov povedie skôr k tomu, že reťazce budú potraviny viac dovážať.
Do voľného trhu veselo zasahuje aj Brusel. Ten sa zasa stavia medzi farmárov a potravinárske fabriky. Doteraz platilo, že viacerí chovatelia kráv si mohli vytvoriť spoločnú odbytovú firmu, ktorá v jednej krajine môže pokryť nanajvýš desatinu produkcie surového mlieka. Najnovšie Brusel povoľuje, že spoločný predajca môže obsiahnuť až tretinu trhu. Slovenskí farmári tak môžu byť v pokušení zvyšovať ceny mlieka, na čo však mliekarne môžu zareagovať dovozom zahusteného mlieka, ktoré dokážu importovať až zo zhruba tisíc kilometrov vzdialenej cudziny.
Čoraz väčší vplyv budú mať na Slovensku producenti so silnými, jedinečnými značkami. Iba tí si dokážu vyjednať v obchodných reťazcoch lepšie ceny. Výrobcov so slabším marketingom a bez silných brandov vytlačia z trhu privátne značky samotných reťazcov, ktoré si dodávky kontrahujú od značkových lídrov. Tí ich budú pre reťazce dodávať v takých objemoch, aby si naplno vyťažili vlastné fabriky.
Napriek kríze veľa výrobcov zo slovenského potravinárstva zatiaľ nevypadlo. Zatvárajú sa len slabšie fabriky v rámci širších skupín. Výnimkou je dianie v jedinom veľkom výrobcovi rastlinných tukov a olejov. Bratislavská Palma Group v rukách finančnej skupiny Slavia Capital ukončila lisovanie olejnín a všetky oleje dováža, na Slovensku ich fľašuje a vyrába z nich margaríny.
Nové akvizície v regióne už realizujú prevažne len silné domáce investičné skupiny, ktoré sa po spracovateľských fabrikách zamerali aj na skupovanie fariem. Z cudziny však môžu prísť bohaté firmy z Ukrajiny či Ruska. Slovenské podniky môžu byť pre ne vstupnými bránami na trh EÚ.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
