Piruety na Branisku


Poznáte to. Sú informácie, ktoré prešumia bez toho, aby vo vedomí zanechali stopu. Odvial ich čas a naveky pochoval do zabudnutej osobnej histórie. No sú aj také, ktoré nosíte so sebou po celý život kdesi v podvedomí. Akoby hibernovali a potom v pravý čas zarezonujú. Tu je príbeh motoristu, ktorý ma doživotne poznačil.


Ako z ríše snov


Čítal som rozhovor s jedným vtedy uznávaným automobilovým pretekárom, žiaľ, meno si už nepamätám. Na otázku reportéra, čo robí, keď sa auto stane neovládateľné a cíti, že vážna nehoda je neodvratná, odpovedal zhruba v tomto duchu: Ak vo vysokej rýchlosti stratím nad vozidlom kontrolu a bezprostredne hrozí náraz na pevnú prekážku, zatiahnem ručnú brzdu. Auto ide do hodín, rotáciou stratí kinetickú energiu, do prekážky nevrazí, a ak aj vrazí, potom nižšou rýchlosťou. Dodal, že treba mať pritom aj kusisko šťastia.