Pilier pred viacerými nástrahami

Medzi ďalšie najväčšie výzvy domácej chémie zaraďuje aj odrazenie tlaku lacnejších producentov z iných častí sveta vývojom nových chemických výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Kľúčové bude aj to, aby európska energetika začala vyzbrojovať tunajší priemysel lacnejšími energiami. A raz bude treba vymazať už naozaj definitívne aj staré ekologické záťaže ešte z čias socializmu.

Aké sú najvýznamnejšie silné stránky slovenského chemického i farmaceutického priemyslu?

Rozhodne silná tradícia z minulosti. Stále máme veľa kvalifikovaných a vzdelaných ľudí. Chemické podniky boli rozložené rovnomerne po celej krajine, a tak sa všade dá na ich tradíciu nadväzovať modernizáciou technológií a výrobkového portfólia. Veľké chemičky vedia prijímať do svojho susedstva aj nových investorov. Skúsenostiam vďačíme za to, že naša chémia sa relatívne dobre vyrovnala aj s nástupom krízy.

Prepady výkonnosti sa neobjavili alebo boli rýchlo nahradené. Máme celkom slušne rozvinutý aj vývoj a výskum. Nie sú tu len výskumné tímy väčších podnikov a tímy akademikov na univerzitách, ale aj množstvo menších podnikov s inovatívnym ťahom. Plusom je aj výhodná poloha krajiny v strede Európe. Nové bezpečnostné normy čoraz viac zvyšujú náklady na prepravu, preto sa základné chemické produkty nedajú voziť príliš ďaleko. Určite našim chemikom pomohlo aj zavedenie eura.

A slabiny?

Vieme, ako produkovať, no máme slabý marketing. Trpeli sme tým pred vyše dvoma dekádami – po strate bývalých socialistických trhov. No trpíme tým aj dodnes. Postupne sa náš predaj zlepšuje, no stále máme rezervy v propagácii. Rovnako musíme modernizovať aj výskumno-vývojovú základňu.

Čo by potreboval domáci chemický a farmaceutický priemysel od tunajších politikov, aby mohol rásť dynamickejšie?

V prvom rade by sme privítali zníženie daní a odvodov. Končiaci premiér nás podnikateľov pred pár rokmi vyzval, aby sme boli solidárni počas obdobia konsolidácie, ale s tým, že vyššie dane a odvody nemajú trvať donekonečna. Teraz sa začína hovoriť, že už budúci rok budeme mať vyrovnaný štátny rozpočet, a tak očakávame, že dane i odvody pôjdu dole. Ruka v ruke s tým by malo prísť aj k reštrukturalizácii tých štátnych sektorov, ktoré sú na rozpočet nadviazané.

Dnes sú mnohé naše firmy v dobrej kondícii iba preto, že prešli ozdravením. Rovnako k tomu musí prísť aj v školstve či zdravotníctve. Diery v kotloch živených zo štátneho rozpočtu sa musia zalepiť. Inak budú peniaze ďalej odtekať na úkor všetkých občanov. Veď asi nie je normálne to, že počet žiakov prudko klesol, ale počet učiteľov mierne narástol a kvalita vzdelania je stále nedostatočná. Ak bude mať školu každá dedina, dopredu sa neposunieme.

Opatrenia pre samotnú chémiu?

Nielen v chemickom, ale v akomkoľvek biznise by sme privítali, aby vláda nepodporovala iba veľkých investorov. Aby plošne podporila aj malé firmy a živnostníkov. Cez nich sa dá aj zamestnanosť zvyšovať najrýchlejšie. Namiesto toho sa tu prijímajú čoraz širšie balíčky regulácií v oblasti bezpečnosti práce i ďalších sprísnených povinností pre firmy a podnikateľov. To dusí najviac malé podniky. Nechceme predsa mať iba celé hladové doliny medzi pár obrovskými závodmi.

V Rakúsku skoro každá obec prosperuje, lebo v nej žije aj mnoho malých remeselníkov a malých firiem. Žijú popri veľkých závodoch. Tak by to malo vyzerať. A nie, že u nás remesla už skoro nenájdeme a mladí odchádzajú desiatky kilometrov za prácou. Úplne nám chýba aj stratégia dlhodobejšieho rozvoja slovenského hospodárstva apriemyslu.

Ako vnímate prácu nášho ministerstva hospodárstva?