Piatková séria teroristických útokov vo francúzskom hlavnom meste, ktorá vzala život 130 ľuďom a zranila desiatky ďalších, bude mať ďalekosiahle dôsledky. O tom panuje vo Francúzsku už teraz zhoda. Ľudia v uliciach mesta, ktorí v sobotu okolo poludnia nosili kvety či sviečky k policajným zátarasom, však hovorili predovšetkým o nemožnosti pochopiť, prečo sa to celé stalo.
Prečo niekto, veľmi pravdepodobne s francúzskym občianstvom, pokladá za správne vyhodiť sa do vzduchu v rockovom klube, na futbalovom zápase či považuje za nevyhnutné vystrieľať hostí kaviarne.
A niektorí hovorili aj o strachu. „Musela som si dokázať, že sa nebojím tak veľmi. Teda, bojím sa. Ale nesmieme im to dať najavo. Strach je to, čo chcú. Nech idú do hája,“ povedala novinárom na bulvári Voltaire dvadsaťjedenročná Eloise. Obavy však panujú, zatvorili galérie, kiná aj Eiffelovu vežu. V uliciach mesta sú vidieť vojaci v balistických vestách.
Atmosféra po útokoch je tak viditeľne iná než v januári, keď Parížom otriasol útok na redakciu satiristického časopisu Charlie Hebdo. Vtedajší čin fanatickej bratskej dvojice bolo možné pri celej jeho odpudivosti istým spôsobom vysvetliť.
Teraz však útočníci vraždili úplne náhodne a vari len na mieste útoku nájdené pasy, s ktorými nedávno niekto prešiel spolu s ďalšími migrantmi gréckym registračným strediskom, môžu byť vodidlom, čo má byť hlavnou správou Islamského štátu smerom do Európy. Vyšetrovanie zatiaľ z Francúzska zamierilo aj do Belgicka, Nemecka aj Grécka.
Počtom obetí sa piatková tragédia blíži k útoku na predmestské vlaky v Madride v roku 2004. Aj vtedy bola akcia koordinovaná, mŕtvych bolo v konečnom súčte 191. A ich dôsledkom bolo stiahnutie španielskych vojakov z Američanmi vedenej koalície v Iraku. Rozhodla o tom nová vláda socialistu Josého Zapatera, ktorá vyhrala voľby zrejme aj pre reakciu španielskej verejnosti na teroristický útok.
Teraz socialistický francúzsky prezident Francois Hollande útoky označil za vojnový akt. Sľúbil reakciu na domácom aj vonkajšom fronte v spolupráci s francúzskymi spojencami. Či bude snaha o odvetu Islamskému štátu znamenať hlbšie francúzske zapojenie do sýrskej občianskej vojny, zatiaľ nie je jasné.
Útoky sú však aj zjavným zlyhaním francúzskych bezpečnostných zložiek len chvíľu pred začiatkom rozsiahlej konferencie OSN o zmenách klímy, ktorá sa začne 30. novembra s účasťou mnohých významných svetových štátnikov. Francúzi už potvrdili zámer usporiadať ju v pôvodnom termíne, hoci so silnejšími ochrannými opatreniami.
A ešte jeden dôsledok môžu mať brutálne piatkové útoky. Francúzsko v decembri čakajú regionálne voľby. A proti migrantom aj Európskej únii ostro útočiaci Národný front (FN) Marine Le Penovej v nich chce uspieť a terajší vývoj by mu v tom mohol pomôcť. Či sa tak skutočne stane, či, naopak, Francúzi v reakcii na útoky podporia terajšiu politickú reprezentáciu v jej teraz chystanej reakcii, sa iba ukáže.
Isté však už teraz je, že po celej Európe začnú parížske útoky využívať ako dôkaz oprávnenosti svojich tvrdení predovšetkým tí politici, ktorí sa už teraz vezú na protiutečeneckej vlne.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
