Pfizer zvíťazil - v boji s covidom aj konkurenciou

Nie mor, ale kiahne boli skutočnou pliagou ľudstva. Každý tretí človek, ktorý chorobu dostal, jej podľahol. Kiahne sa stali súčasťou života v Európe a Ázii na celé stáročia. Situácia sa začala meniť až koncom 18. storočia. Vtedy britský lekár Edward Jenner spozoroval, že dojičky kráv, ktoré prekonali menej agresívne kravské kiahne, boli odolné proti pravým kiahňam. A tak zaočkoval osemročného syna svojho záhradníka kravskými kiahňami a neskôr ho vystavil pravým kiahňam. Experiment sa podaril – dieťa získalo imunitu pomocou menej agresívneho vírusu.

Netrvalo dlho a očkovanie sa vďaka svojmu úspechu rozšírilo do ostatných európskych krajín. A španielsky kráľ Karol IV. rozšíril očkovanie aj do Ameriky. Nový kontinent chorobu kiahní až do príchodu kolonizátorov nepoznal, na čo doplatilo pri príchode Európanov až 90 percent domorodcov. Problém však bol, ako dopraviť kravské kiahne cez more. Na nápad nebolo treba dlho čakať. Na palubu lode prijali 22 detí. Dve z nich boli vírusom infikované a zvyšných dvadsať sa cielene infikovalo postupne počas plavby. Španielske deti zo sirotincov sa stali živou vakcínou, pomocou ktorej sa začal „očkovať“ celý kontinent.

Až do minulého roka sa princíp očkovania prakticky nezmenil, bol to nejaký živý mikroorganizmus, ktorý cez očkovaciu látku prenášal menej agresívnu formu choroby. Očkovacie látky obsahovali oslabené alebo neaktívne vírusy či baktérie, ktoré sa nemohli ďalej rozmnožovať. Tým sa zabezpečilo, aby zaočkovaný prišiel do styku iba s takým množstvom patogénov, s ktorým si jeho organizmus poľahky poradí a zároveň si vytvorí dlhodobú imunitu. Na začiatku novembra minulého roka sa však ukázalo, že očkovanie sa dá robiť efektívnejšie.

Vakcíny mRNA prekvapili

Aj keď niektorí výrobcovia vakcín proti covidu ostali verní starému modelu, rýchlo sa ukázalo, že výroba vakcín na základe nových techník má svoje výhody. Za pomoci veľkého balíka peňazí sa z novátorských očkovacích metód stal v priebehu niekoľkých mesiacov štandard. Spôsob výroby očkovacích látok sa zmenil na akési programovanie. Do tela sa už prestali aplikovať oslabené alebo neaktívne patogény, nahradila ich genetická informácia zabalená v tuku.

Ľudskému telu sa poslal už iba odkaz v podobe mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA). Ten presne definoval nepriateľa – bielkovinový proteín z povrchu koronavírusu. Táto informácia sa dostala do ľudskej bunky, ktorá začala produkovať proteíny vírusu, ako keby ju napadol samotný vírus. Imunitný systém si informáciu zapamätal a dokázal sa tak pripraviť na stretnutie s reálnym vírusom.

Tak ako pri všetkom novom, aj v tomto prípade začali vznikať pochybnosti. Nová metóda mRNA nebola nikdy masovo odskúšaná. Zopakovala sa situácia ako pri vzniku očkovania, keď ho skeptici považovali za neprirodzené či nemorálne. Kritici E. Jennera v pamfletoch kreslili, ako ľuďom rastú kravské hlavy. Výsledkom očkovania však bolo, že ľudstvo sa dokázalo zbaviť kiahní raz a navždy. Pritom len počas posledného storočia svojej existencie kiahne zabili zhruba pol miliardy ľudí.

Zdroj: Trend.sk

Pritom metóda očkovania pomocou mRNA nie je až taká nová. Známa je aspoň dekádu a aplikovala sa vo viacerých klinických štúdiách. Dokonca aj spolupráca medzi americkou firmou Pfizer a nemeckou BioNTech sa začala v roku 2018 na poli očkovacej látky proti chrípke. Potreba postaviť sa proti covidu značne urýchlila príchod novej technológie.

Na internete sa dajú nájsť rôzne dôvody, prečo sú mRNA vakcíny škodlivé. Začínajú sa úvahami o predčasnej smrti, pokračujú cez zmenu ľudskej DNA a končia sa neplodnosťou. Do pozornosti verejnosti sa dostali napríklad aj otázky šéfa Facebooku Marka Zuckerbergera, ktorý minulý rok požadoval od hlavného amerického epidemiológa Anthonyho Fauciho uistenie, že mRNA vakcíny nemenia DNA. Tak ako táto, ani žiadne ďalšie obavy sa zatiaľ nepotvrdili. Ženy otehotneli aj po zaočkovaní a ľudia nadmerne nezomierajú. Naopak, z existujúcich dát je zrejmé, že vakcíny zachránili milióny životov. Jedným z dôvodov, prečo sú dlhodobé vedľajšie účinky vakcín nepravdepodobné, je aj to, že cudzia mRNA sa v ľudskom tele rozpadá v priebehu dní.

Tradičné vakcíny sklamali