Rád organizujem pravidelné stretávky bývalých spolužiakov z vysokej aj strednej školy. Raz som stretol jedného, ktorého som už dlhé roky nevidel. V debate sme sa dostali aj k tomu, že už dlhé roky jazdí na motorke, a nahováral ma, aby som to vyskúšal.
Nejako som sa pre tento nápad nadchol, spravil si vodičský preukaz a kúpil cestnú motorku. Najprv začiatočnícku hondu, ktorú som po získaní skúseností nahradil Triumphom Tiger. Motorke som prepadol a s partiou tohto kamaráta chodíme cez víkendy na výlety a raz alebo dvakrát za rok vyrazíme aj na niekoľkodňovú jazdu.
Je to unikátny pocit, láka ma sila, ktorá za tým mocným strojom je. Motorka je totiž niečo úplne iné ako auto, nesedíte v plechovej škatuli, ale vidíte, ako rovno pod vašimi nohami uteká cesta. Treba to zažiť a buď to človek úplne odmietne, alebo tomu prepadne tak ako ja.
Peter Sádovský (uprostred) si vie vychutnať cesty s priateľmi. Zdroj: archív P. Sádovského
Som teda človek od kolies a motorov. Aj keď som ekonóm a začínal som v bankovníctve, už viac ako desať rokov pracujem v doprave. Moja profesionálna deformácia sa prejavuje aj tým, že sledujem motoristický šport. Pravidelne chodím na Veľkú cenu Českej republiky v kráľovskej motocyklovej kategórii MotoGP v Brne a ak čas dovolí, idem aj na viaceré motoristické preteky na Slovensku. S našimi vodičmi sme dokonca absolvovali školu bezpečnej jazdy a školu šmyku na autobusoch na okruhu.
Ako otec dvoch detí sa snažím rozdeliť čas medzi prácu, rodinu a koníčky. Nie vždy sa to ideálne dá, ale na prvom mieste sú povinnosti, rodinné aj pracovné. Hovorím si potom naivne, že všetky koníčky doženiem na dôchodku.
Mám rád šport, celoročne tenis, v lete plávanie, v zime lyžovanie. Vediem k športu aj deti, no nie za každú cenu. Nie je mojím cieľom mať z nich profesionálnych športovcov, ale chcem, aby aj ako dospelí zmysluplne trávili voľný čas. Keďže manželka je lekárka a začína v práci zavčasu ráno, vozím deti do školy ja. V snahe všetko stihnúť a odviezť ich na dve rôzne miesta už na moje raňajky neostáva doma čas, a preto sa najem až v práci. Popri tom si pozriem e-maily a prelistujem monitoring tlače a pár novín.
V dopravnom biznise sme stále online, keďže doprava funguje 24 hodín denne a rovnako aj zákazníci. Aj preto sa neskôr večer po domácich úlohách ešte venujem mailom, SMS-kám a internetu. Nie sú to úplne závažné veci, skôr len brainstorming s kolegami. Tiež čítam sťažnosti a podnety zákazníkov na sociálnych sieťach a niekedy aj sám odpoviem. Chcem vedieť o všetkých sťažnostiach zákazníkov. Robím to preto, aby som čo najpresnejšie vedel, čo ľuďom chýba.
Rada, ktorou sa riadim
Zapoj rozum, buď dôsledný a nevzdávaj sa, úspech sa dostaví
Rada, ktorú rád rozdávam
Nedávaj si bryndzové halušky v čínskej reštaurácii
Výzva v roku 2017
Zvládnuť projekt autobusovej stanice v Bratislave a výzvy v komerčnej autobusovej doprave
Cez víkend sa však snažím odstrihnúť od práce. Nedá sa to úplne, pravdupovediac to ani nechcem. Časy, keď sa komunikovalo pevnou linkou alebo faxom, sú nenávratne preč. Mám rád kontrolu nad vecami, preto mobil nevypínam. Nie som na ňom stále, ale aj na dovolenke si ráno a podvečer pozriem maily a vyriešim nejaké rýchle pracovné záležitosti.
Nesedím v práci do deviatej večer. Po rokoch človek pochopí, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita času stráveného v práci. Človek môže ľahko vyhorieť a baterky sa síce dajú dobiť, ale batéria dlhšie vydrží, keď sa správne vybíja.
Ideálny oddychový večer si predstavujem tak, že ideme s manželkou do kina na zaujímavý film a filmový zážitok doplníme dobrou kávou a zákuskom. Dlho som v kine nebol, no cez posledné Vianoce som ochorel a tri dni som nevyliezol z postele. Mojou záchranou bol televízor a Netflix. Jeden z najobľúbenejších seriálov o Pablovi Escobarovi som zvládol za 24 hodín. Mám rád napínavé filmy so zápletkou, ktoré má udržia v pozornosti a môžem pri nich vypnúť hlavu a odreagovať sa. Vtedy si naozaj oddýchnem.
