„Spoznal som ju vďaka svojej práci. Bola hosteska a pracovala u svojho otca, môjho klienta,“ spomína P. Halász na stretnutie na stavebnej výstave Coneco. Šéf a majiteľ vydavateľstva Jaga, ktoré vydáva časopisy a literatúru o stavebníctve, architektúre a bývaní a zamestnáva v Bratislave a Prahe zhruba 70 ľudí, rána miluje.
„Mám rád ten ranný stres, keď ešte presne nevieme, kto pôjde so psom von, kto koho vezie a či stihneme autobus,“ rozpráva. Po dome v bratislavskom Devíne pobehujú rozospaté deti, dvaja chalani a dve dievčatá od troch do jedenástich rokov. On im v kuchyni popri „prijímaní informácií“ chystá „lepeňáky, ktorých je čoraz viac“, smeje sa.
Z rodinného archívu: Peter Halász a pohoda so staršími deťmi Zdroj: Martina Brunovská
Vydavateľstvo zakladal po revolúcii vtedy ešte s dvoma spoločníkmi na Stavebnej fakulte v Bratislave. Literatúra v tom čase chýbala, začali vydávať odbornú literatúru, katalógy o stavebníctve. Vtedy sa z neho stal „intenzívny vorkoholik“ a trvalo to 10-15 rokov. Keď sa rozrastala rodina, musel podľa vlastných slov „zmúdrieť“.
S každým ďalším dieťaťom miera delegovania úloh kolegom rástla. Dnes „sa snaží“ nechodiť do práce pred ôsmou. „Delegovanie sa pre mňa stalo pudom sebazáchovy. Svojim manažérom nechávam priestor na rozhodnutia s tým, že majú aj zodpovednosť za ne,“ vysvetľuje.
Medzi ôsmou a deviatou rieši e-maily a má „operatívnu poradičku“ s jeho pravou rukou Dianou. Do pol dvanástej je najproduktívnejšia časť dňa, vtedy má najčistejšiu myseľ, a tak rieši „úlohy z kvandratov dôležité / urgentné a dôležité / neurgentné“.
S kolegami má „blízke priateľské väzby“. Bez toho, aby nechodili radi do práce, si vraj firmu nevie predstaviť. „Pritom si nemyslím, že by mal každý v pondelok ráno vstať s výkrikom – hurá do práce. Ale dôležité je, aby nešiel takpovediac prednahnevaný. A mal by chcieť urobiť každý deň niečo dobré,“ tvrdí P. Halász.
Rada, ktorou sa riadi
Moja triedna zo strednej školy mi vravievala: Slová povzbudzujú, ale príklady tiahnu. Funguje to.
Rada, ktorú rád rozdáva
Najdôležitejšie je nezľaknúť sa výziev.
Výzva v roku 2017
Nájsť na trhu akvizície, ktoré by im zapadli do portfólia
Obedy máva pracovné bez ohľadu na to, či je vonku alebo v kantíne. „Závidím ľuďom žijúcim v Stredomorí. Milujem oddych, popoludňajšie stíšenie so zatvorenými očami. Len cez pracovný týždeň sa to v našej kultúre prijíma ťažšie...“ ironizuje.
Potom zabŕdne aj do ďalších kvadrantov na stole, z práce však kvôli rodine už neodchádza neskôr ako o štvrtej. V aute sa teší na kolotoč príjemných povinností. Hoci v rodine má po manželke len pozíciu „druhého šoféra detí“, poctivo s nimi chodieva na krúžky, futbal, gymnastiku, pomáha s úlohami. Popri klebetení s ratolesťami pripravuje večeru. Ale aj s nimi sa hrá na to, že miera delegovania a zodpovednosti sa s každým dovŕšeným rokom zvyšuje.
Keď dom večer stíchne, prichádza čas na mužský „nothing box“. „Je jedno, či idem okoštovať, ako dobre sa vyvíja rulandské šedé, či moja FC Barcelona porazí súpera, či si čítam na N-ku komentár Rada Cholevu alebo listujem TREND, najčastejšie je to všetko dokopy, ale milujem svoj nothing box.“
Ľudská harmónia sa podľa neho dá dosiahnuť, keď sú v rovnováhe tri elementy: rodina, zamestnanie aj záľuby. Všetko by malo byť popretkávané zdravím. Pred vyhorením sa chráni tak, že sa snaží oddýchnuť si počas prázdnin aspoň pol druha mesiaca. Raz za dva týždne sa ukáže vo firme, porobí nevyhnutné. Chodievajú najčastejšie na Kysuce a do Chorvátska.
Priznáva, že najviac podceňuje športovú stránku života, ale objavil nový koníček: víno. Do Devína sa presťahoval pred pár rokmi a zistil, že na ich ulici robia víno v každom dvore, vybudoval si klenbovú pivničku v záhrade.
V roku 2012 sa s kamarátom rozhodli, že už nebudú koštovať len víno od susedov. Výroba vína má podľa neho zopár štandardizovaných postupov, keď dodržíte hygienu, nemôže byť zlé. Ako vraví, človek by sa mal učiť celý život a pri víne to ide tak celkom prirodzene.
