Keby sa udeľovala Nobelova cena za mlátenie prázdnej slamy, autori programového vyhlásenia vlády by boli horúci kandidáti. Frázy o istotách, občanoch nositeľoch, spoločenskom pokroku či hybných silách výrobných procesov pripomínajú éru, keď sme na Slovensku budovali „radostnú“ľudovú demokraciu.
Vládna koncepcia je taká prázdna, až to vzbudzuje podozrenie, že kabinet buď nechce jasne povedať, čo slovenskú ekonomiku čaká, alebo to netuší. To by potom ambícia, že dá „finančným trhom jasný signál o konsolidačnom úsilí“, mohla dopadnúť i tak, že trhy dajú vláde jasný signál: „Uspávanky nás nezaujímajú.“ Pikantne pritom vyznieva záväzok vlády zvýšiť transparentnosť verejných financií, keďže šéfom rezortu je človek, ktorý ako jeho štátny tajomník pomáhal fiškálny vývoj zahmlievať.
Jedna tautológia za všetky: „Za účelom zefektívnenia systému riadenia verejných financií zrealizuje vláda zmeny vedúce k zefektívneniu hospodárenia s verejnými prostriedkami.“ A takých perličiek je v programovom vyhlásení toľko, že pripomína – slovami jedného z našich priateľov na Facebooku – perlový náhrdelník.
Navrhované zavedenie progresivity zdanenia fyzických a právnických osôb nie je žiadny extrém. No poznáte socialistu, ktorý pozná mieru? Pravdepodobný víťaz nedeľných prezidentských volieb vo Francúzsku Francois Hollande boduje 75-percentnou sadzbou dane z príjmov. Hoci sa dotkne málokoho, nečudo, že The Economist Francúzov i Európu pred ním vystríha: „Veľa hovorí o sociálnej spravodlivosti, no o potrebe tvorby bohatstva takmer nič. Hoci sľubuje, že zníži deficit, plánuje to urobiť zdvíhaním daní, nie škrtmi vo výdavkoch.“
A Robert Fico má tú istú socialistickú DNA. Nový bankový odvod nestačí. Treba ho rozšíriť, zaviesť daň z finančných transakcií a zdaniť bankám aj nadmerné zisky, ak ich ešte dokážu vygenerovať. Poviete si: tak tým bankám treba. Ale jedno židovské príslovie hovorí: „Bráňte Rómov, po nich sme na rade my.“
Socialistickým plánom zvyšovať dane sa ťažšie kontruje, keď s návrhom na ich zväčšovanie prišli už aj konzervatívci. Na Slovensku je síce jedna z najnižších daňových kvót vo vyspelom svete, no daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov patrí k jedným z najvyšších. Slabšie daňové inkaso tak znamená iba to, že mnohí daňovníci sa plateniu vyšších daní vyhýbajú ako živnostníci či podnikatelia a že efektívnosťou daňovej správy sa Slovensko radí medzi zaostalé krajiny.
V misii druhého Ficovho kabinetu sa nájdu aj rozumné plány. Zjednotenie výberu daní a odvodov, centralizácia verejného obstarávania alebo integrované obslužné centrá pre podnikateľov sú idey, ktoré mala presadiť už minulá pravicová vláda. Možno jej ľavičiari ukážu, ako sa to má robiť.
