Slovenskí farmári sa koncom minulého roka objavili v uliciach Bratislavy s vlečkou hnoja. Nepáči sa im, že bruselská centrála Európskej únie zotrváva na vyšších dotáciách pre ich západoeurópskych konkurentov.
Pritom dovoz potravín zo Západu za ostatných takmer deväť rokov nerovnomerného dotovania neustále rástol. Kým tuzemská výroba i s farmami upadala. Za takej situácie sa rozbiehanie biznisu v tejto brandži môže zdať šialenstvom. No bývalý čelný predstaviteľ investičnej skupiny Penta Jozef Špirko si to zjavne nemyslí. Len nedávno začal kupovať a ozdravovať agrárne podniky.
Verí, že jeho farmy budú patriť medzi tie efektívnejšie, ktorým sa na pokrivenom trhu podarí prežiť. No zároveň chce tlačiť na bruselských i slovenských politikov, aby sa podmienky na podnikanie v európskom poľnohospodárstve zrovnoprávnili. Vlečku hnoja sprevádzal po meste spolu s farmármi.
Osud výslužky
Kupovanie fariem nasleduje v kariére J. Špirka po tom, čo sa pred dvoma rokmi osamostatnil a odišiel z manažmentu Penty. Zostal v nej síce menším spoluvlastníkom, no dosah na riadenie jej biznisov už nemá. Zo skupiny odišiel spolu s jej bývalým krízovým manažérom Petrom Ondrom. Ten sa potom istý čas venoval stabilizácii verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, no neskôr sa spolu s J. Špirkom začal naplno starať o ich novú spoločnú firmu Aspin.
Základom tohto ich holdingu boli podniky, ktoré obaja získali od Penty pri odchode. Ide o aktíva, ktoré v skupine tento tandem riadil. Navyše išlo o problémovejšie či menšie firmy, ktorými sa investičná skupina nechcela rozptyľovať.
Prvoradá pre Aspin bola stabilizácia týchto aktív. Dávnejšie uzavreté fabriky lučeneckého výrobcu obkladačiek Novoker a liptovskomikulášskeho producenta tkanín Maytex sa firma len snaží predať. No kvarteto ďalších fabrík rozvíja. Predaj príde do úvahy až po ich zlepšení.
J. Špirko a P. Ondro pokračujú s krtíšskym výrobcom vín Agro-Movino, žiarskym výrobcom hliníkových odliatkov Finalcast, kysuckým strojárskym podnikom AVC i topoľčianskym výrobcom oblekov Ozeta, ku ktorému budujú doma i v Česku sieť vlastných predajní.
Dohromady dáva holding prácu zhruba 900 ľuďom. Viac ako stovka z nich nie je v továrňach či predajniach, ale na farmách. „Začiatkom tohto roku (pozn. 2012) sme totiž začali v Aspine premýšľať aj nad rozbehom nejakého ďalšieho biznisu. Po analýzach viacerých padla voľba práve na poľnohospodárstvo,“ hovorí J. Špirko.
Spoznávanie roľníkov
Agrosektor na rozdiel od mnohých iných biznisov podľa neho nie je ešte ani zďaleka skonsolidovaný. Navyše mnohé farmy vo finančných problémoch hľadajú nového investora.
„V poľnohospodárstve je obrovský reštrukturalizačný potenciál. Ozdraviť farmy nie je jednoduché, ale je tu veľa možných cieľov. Preto nás to zaujalo,“ hovorí J. Špirko. Farmári sa podľa neho dobre vyznajú v agrárnej výrobe, no ich podnikom chýba lepšie finančné a odbytové riadenie. „Veríme, že keď takéto efektívne riadenie na farmy prinesieme, môžu byť úspešnejšie,“ pokračuje.
V poznávaní špecifík agrosektora mu pomohli aj jeho dlhoročné skúsenosti z rôznorodých biznisov Penty. S farmármi sa stretával v Agro-Movine, v mäsiarskej vetve investičnej skupiny Mecom Group a päť rokov je aj členom predstavenstva Potravinárskej komory Slovenska (PKS). „Takže som spoznával, aké problémy majú dodávatelia základných surovín na výrobu potravín. Dnes chcem tieto skúsenosti využiť,“ hovorí J. Špirko. Pripája sa teda k ďalším dvom významným slovenským podnikateľom, ktorí začali v krajine farmy kupovať už pred pár rokmi. K Jánovi Sabolovi a Andrejovi Babišovi.
Ústretové ciele
S kupovaním fariem začali J. Špirko a P. Ondro len po lete. Teraz majú tri podniky hospodáriace na vyše šiestich tisíckach hektárov pôdy. Už rozbehnutí J. Sabol i A. Babiš majú v krajine farmy len na trochu väčšej ploche.
Prvou ovládnutou farmou bol Klas z Rovnian neďaleko Veľkého Krtíša. Sused Agro-Movina, ktoré má aj vlastné vinice na dvoch stovkách hektárov. Druhá akvizícia bola zložitejší oriešok. Nie eseročka s pár majiteľmi ako v prípade Klasu, ale Poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová z Trenčianskeho okresu. S viacerými podielnikmi musel Aspin rokovať aj v tretej kúpenej firme – Družstve podielnikov Devín so sídlom v Záhorskej Bystrici pri Bratislave.
Podľa J. Špirka nevstupuje Aspin do agrárnych podnikov žiadnymi podhodnotenými výkupmi podielov od dávno v družstve nepracujúcich dôchodcov, ako to na vidieku často býva. Ale vždy až po dohode s majoritnými vlastníkmi. „Súčasťou dohody o kúpe družstva je hneď aj stabilizačný plán do jeho budúcnosti,“ hovorí J. Špirko.
S tým, že farmári sa do spolupráce ani nedajú nanútiť. „Potrebujeme, aby s nami ďalej spolupracovali. Preto je to vždy o dohode. My v podstate ponúkame záchranné koleso a je na farmároch, či ho prijmú,“ pokračuje tento manažér. Osobitne Vláre už podľa neho veľa času nezostávalo. Aspin do nej vstupoval, keď už bola pod ochranou súdov. No s veriteľmi dohodnutý reštrukturalizačný plán neplnila. „Pokiaľ by sme tam nevstúpili, Vlára by už dnes bola v konkurze,“ hovorí J. Špirko.
Vstupy nových finančne silných investorov do problémových družstiev víta dlhoročný farmár, predseda poľnohospodárskeho družstva Devio Nové Sady Ivan Oravec. „Ak je to už naozaj tak, že družstvo pomaly končí v konkurze a zamestnanci prichádzajú o prácu, nový vlastník, čo má naozaj záujem o oživenie výroby, je len prínosom,“ hovorí. Nepáči sa mu však, že niektorí finančníci sa snažia ovládnuť aj zdravé družstvá vykupovaním spoluvlastníckych podielov za chrtom vedenia farmy.
J. Špirko, ktorý sa zaujíma o problémové podniky, upozorňuje, že ak majú farmy dlhy, nemôžu za ne ich vlastníci očakávať výrazne vysoké sumy. Stabilizácia jednej stojí aj niekoľko miliónov eur. Vo Vláre musel napríklad Aspin len na vyplatenie starých záväzkov vynaložiť vyše jeden a pol milióna eur. Ďalšie peniaze musí dať do prevádzky družstva.
Kravy ako vymenené
Ľudia z prevzatých fariem musia rátať aj s prepúšťaniami. Vo Vláre išli zo 150 zamestnancov na 70. Museli totiž zrušiť viacero neefektívnych pridružených výrob, ktoré z firmy roky robili najpestrejšie družstvo v krajine. No zároveň ho po vypuknutí krízy ťahali do strát. Sama Vlára pod tlakom veriteľov už začiatkom roka 2012 zrušila svoju výrobu pečiva a cereálií a Aspin na družstve skoncoval aj so šitím odevov, kovovýrobou i drevárstvom. „Z pridružených výrob nechávame iba produkciu laminátov pre dopravné prostriedky. No inak sa tam chceme sústrediť len na poľnohospodárstvo,“ hovorí J. Špirko.
V ostatných dvoch prevzatých podnikoch Aspin žiadne prepúšťania robiť nemusel. Boli už pri prevzatí oveľa efektívnejšie ako Vlára. Oba mali len po dvoch desiatkach zamestnancov. I keď Družstvo podielnikov Devín so svojimi 1 700 hektármi je rovnako veľké ako Vlára a Klas má dokonca ešte o tisíc hektárov viac.
Aspin sa v prevzatých podnikoch nespolieha na bývalé manažmenty. „Strednú úroveň riadenia na farmách zachovávame. Často ide o veľmi kvalitných ľudí. Ale vrcholové vedenia fariem máme nové,“ hovorí J. Špirko. Na svoje farmy nasadzuje ľudí, čo majú skúsenosti z agrosektora, no osvedčili sa aj vo financiách či právnych veciach.
Aspin prichádza na farmy aj s novým kapitálom. Vo Vláre sa novým vlastníkom za dva mesiace podarilo dojivosť kráv zvýšiť o polovicu iba tým, že investovali do nákupu lepších krmív. V chove kráv chce pritom Aspin pokračovať na všetkých troch svojich farmách. Nehrozí teda to, čoho sa farmári často obávajú –že nový investor zachová len jednoduchšiu rastlinnú výrobu a chovy zvierat vybije.
Čistý zisk slovenského agrosektora
(mil. €)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR
Ohniská rastu
V agrobiznise chcú J. Špirko s P. Ondrom uspieť nielen zefektívňovaním podnikov, ale aj ich spájaním do väčších celkov, ktoré si budú môcť vďaka väčším spoločným objednávkam lacnejšie kupovať osivá a hnojivá. Preto plánuje Aspin okolo prvých získaných fariem kupovať ďalšie. „Aby bolo naše podnikanie v agrosektore zmysluplnejšie, chceme mať všade celky hospodáriace minimálne na štyroch tisícoch hektárov. Vtedy sa dá výraznejšie šetriť na spoločných nákupoch vstupov,“ hovorí J. Špirko. Susediace sesterské farmy si navyše môžu požičiavať techniku. Každá kúpi iba istý typ strojov, ktoré budú na viacerých družstvách plne vyťažené.
Z prepojených fariem plánuje Aspin vytvárať aj odbytové združenia, ktoré vďaka väčším spoločným objemom obilia či mlieka budú vedieť vyjednať u odberateľov lepšie ceny. Po takýchto združeniach už dlho volajú všetci čelní predstavitelia agrosektora. No pre rozpoltené záujmy fariem je ich málo.
Prebúdzanie politikov
Agrosektor je pre J. Špirka novou opornou nohou jeho biznisu. Teraz, pri štarte, mu venuje aj najviac svojho pracovného času. Verí mu napriek tomu, že bruselská centrála Európskej únie po lobistickom tlaku západoeurópskych farmárov chce aj v novom rozpočtovom období 2014 až 2020 zotrvávať na nerovnomernom dotovaní starých a nových členov únie.
„Ak sa aj nespravodlivosť bude predlžovať a slovenský agrosektor sa bude ďalej stenčovať na úkor rastúcej produkcie Západu, veríme, že práve naše farmy budú medzi tými najefektívnejšími, čo prežijú,“ hovorí bývalý popredný predstaviteľ Penty.
Sám sa však nechce diktátu z Bruselu len prizerať. Ako člen predstavenstva PKS spoluorganizoval farmárske protesty z konca roka 2012. Za rokovacím stolom s politikmi môže využiť aj svoje vyjednávačské skúsenosti. Ako viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov s nimi už v minulosti rozoberal normy kľúčové pre podnikanie. „Slovenská exekutíva doteraz nedostatočne bránila záujmy farmárov. Politický tlak na Brusel treba zvýšiť,“ hovorí. S tým, že výsledok v podobe spravodlivejšieho dotovania nie je zaručený, no treba sa o to v maximálnej miere snažiť.
Navyše domáca vláda by podľa neho mala zmeniť aj zlú politiku kvality potravín. Tuzemské normy, ktoré platia len na domácich producentov potravín, sú totiž v mnohých ohľadoch prísnejšie ako všeobecné normy EÚ. Konkurencieschopnosť výrobkov domácich potravinárov sa potom často znižuje vynútenými investíciami, ktoré dovozcovia na tuzemský trh vôbec nemusia robiť. „Vlastné normy nám predražujú výrobu a otvárajú náš trh pre dovozcov. Treba to zmeniť,“ uzatvára J. Špirko.
