Pellegrini núka granty neziskovkám. Veľa nadšenia nevyvolal

Napríklad angažovaní ítečkári zo združenia Slovensko.digital a neziskovka Aliancia Fair-play sa postarali o zastavenie veľkého projektu elektronických zdravotných preukazov. „Za posledný rok vznikol vyšší tlak na kvalitu a efektívnosť výdavkov do IT,“ hodnotí šéf Slovensko.digital Ján Hargaš.

Oproti veľkým konzultačkám, ktoré si štát objednáva na eurofondové štúdie – aj aby garantovali kvalitu projektov –, fungujú watchdogy z hľadiska finančných zdrojov v podstate „na kolene“. Na báze dobrovoľnosti a za peňažnej podpory fanúšikov. Hoci, ako vraví J. Hargaš, je to práca na plný úväzok. Mohlo by sa zdať, že ich problém s financovaním v krátkom čase aspoň sčasti vyrieši vicepremiér Peter Pellegrini. Pred dvoma týždňami úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu ohlásil, že má pripravených 250-tisíc eur pre nezávislé eurofondové watchdogy. Ale môže ostať sklamaný.

Je to riziko

TREND oslovil trojicu neziskoviek, ktoré majú eurofondové projekty v hľadáčiku. K Pellegriniho grantovej linke sa stavajú rezervovane. Hovoria, že to nie je úplne zlý nápad, ale že záleží na konkrétnych podmienkach, ktoré ešte nie sú známe. „Ak by napríklad [neziskovky] museli podpísať nejaký všeobecný záväzok mlčanlivosti, celú vec by to postavilo do iného svetla,“ uvádza Peter Kunder z Aliancie Fair-play.

Neziskovky ako zdroje financovania objavujú social enterprise aj crowdfunding

Výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla si myslí, že peniaze od vlády sú pre neziskovky riziko. Podľa neho si ich štát jedného dňa môže podať za nesplnenie formalít a reálne ohroziť ich existenciu: „Mnohí slovenskí starostovia by o tom vedeli povedať svoje.“

Ani jedna z neziskoviek peniaze od Pellegriniho nechce. „Nechceme byť finančne závislí od zdrojov, na ktoré máme dohliadať,“ hovorí J. Hargaš. „Neberieme od štátu peniaze, o ktorých priamo rozhoduje nejaký slovenský úradník,“ dodáva P. Kunder.

Ľudia okolo P. Pellegriniho si mohli grantovú iniciatívu premyslieť možno aj lepšie. Napríklad tak, že peniaze sa presunú na nezávislú mimovládku, ktorá ich bude administrovať. Ako to bolo pri predvstupových fondov Phare a pri takzvaných Nórskych fondoch, pripomína P. Kunder. „Z pohľadu možného konfliktu záujmov sa to s priamym prideľovaním peňazí nedá porovnať. Nepochybujem o tom, že práve tento spôsob by mal byť štandard,“ dodáva.

Úrad P. Pellegriniho zatiaľ o riadení grantového programu zverejnil len strohé informácie. Na projekte má spolupracovať splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl. Bude „hlavným koordinátorom za neziskový sektor“. A spolu s Komorou mimovládnych neziskových organizácií „preberie gesciu nad výberom“ prijímateľov grantov.

Objektivita verzus paranoja

Práve eventuálny konflikt záujmov je jeden z rozhodujúcich faktorov. Niekomu možno úvaha, či štátne peniaze neskompromitujú hodnotenia neziskoviek, príde nemiestna, ale nie je. „Miera paranoje nielen u bežnej populácie už dávnejšie prekročila únosnú hranicu, takže áno, určite by to v očiach mnohých spochybnilo objektívnosť hodnotenia expertov z neziskoviek platených vládou,“ domnieva sa P. Sibyla.

Čo je škoda, lebo paranoja je stav mysle a nemusí vôbec zodpovedať skutočnosti. „Ľudia vo Via Iuris, Aliancii Fair-play či Transparency International majú takú vysokú osobnú integritu, že nemám obavy o objektívnosť ich expertízy, nech by už bola financovaná kýmkoľvek,“ tvrdí P. Sibyla.

Podobne to vidí P. Kunder: „Je chybou vopred predpokladať, že analytická práca súvisiaca s kontrolou štátu je automaticky kompromitovaná tým, že ju financuje štát.“ Ako príklad uvádza tím Hodnota za peniaze: „Sú platení priamo štátom a odvádzajú skvelú robotu.“ Len nedávno sa tímu, fungujúcemu v štruktúrach ministerstva financií, podarilo vrátiť do hry zmysluplnejší variant obchvatu Prešova (TREND 8/2017).

Zdroj: foto - Maňo Štrauch, Vladimír Šimíček, Aliancia Fair-Play

Tak či onak, neziskovky, ktoré TREND oslovil, sa chcú