Pavol Lepey: Najnovšie terapie sú na Slovensku dostupnejšie ako inde

V európskych krajinách ide na technologické novinky približne 7,5 percenta z celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Podľa Pavla Lepeya, šéfa spoločnosti Medtronic na Slovensku a v Česku, ktorá vyvíja medicínske technológie, je slovenský zdravotnícky systém štedrejší pri úhrade finančne náročných terapií ako mnohé vyspelé krajiny západnej Európy. Má to však aj nevýhodu. Na Slovensko je jednoduchšie priniesť terapie, ktoré nie sú dostatočne klinicky zdokladované.

Pri pohľade na slovenské nemocnice to nevyzerá, že by sa v krajine investovalo do najmodernejších medicínskych technológií.

Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale realita je iná. Slovenský pacient sa pokojne môže porovnávať so zahraničným, pokiaľ ide o dostupnosť mnohých terapií. Pracujem vo firme trinásť rokov a práve Slovensko bolo vždy jedným z prvých trhov v rámci Európy i sveta, kam sme dovážali špičkové technológie. Napríklad implantovateľný defibrilátor bol ako prvý v strednej Európe voperovaný v Košiciach.

Vďaka čomu patrí Slovensko medzi novátorské krajiny?

Nie je to ani tak otázka financií či legislatívy. Možno sa nám darí niektoré technológie na slovenský trh dovážať skôr, ako sa dostanú napríklad do Spojených štátov, kde sú legislatívne kritériá prísnejšie. Je to však aj o tom, že slovenskí lekári sú takí znalí, že dokážu mnohé špičkové technológie uviesť do praxe ako prví.

Je slovenská legislatíva benevolentnejšia ako v iných štátoch?

V porovnaní s minulosťou je to o niečo zložitejšie. Kedysi stačilo len zažiadať o registráciu a predložiť dokumenty. Ak dnes chcete, aby bol implantát alebo terapia hradená zdravotnými poisťovňami, musíte vstúpiť do takzvaného kategorizačného procesu, kde sa nastavujú ceny. Ešte stále to však nie je až také zložité ako napríklad v Spojených štátoch, kde si viac autorít vyžaduje oveľa striktnejšie predkladanie niektorých dokumentov. Na Slovensku je výhodou, alebo možno nevýhodou, že nie vždy sa vyžaduje doloženie účinnosti terapie klinickými štúdiami tak, ako by sme možno očakávali.

Ak niekto začne vyrábať lacno a rýchlo napodobeninu a zaplaví tým trh, my sa s tým len musíme zmieriť

V Spojených štátoch je to pre pacienta bezpečnejšie?

Netvrdím, že terapie alebo technológie, ktoré sú na slovenskom trhu, sú nebezpečné. Aj z pohľadu financií je dôležité, aby firmy vedeli vierohodne dokladovať, že suma, ktorú za to musí systém zaplatiť, naozaj za to stojí. Mnohokrát však pre spoločnosti, ktoré nie sú v tejto oblasti veľmi zorientované, je jednoduché na trh priniesť terapie, ktoré podľa nás nie sú dostatočne klinicky zdokladované.

Dostávajú sa na slovenský trh aj technológie, ktoré sa tvária ako novinky, ale nie sú a ich jediným cieľom je vytiahnuť peniaze zo systému?

Tak ako sú lieky originálne a „náhrady“, platí to aj pri špeciálnych zdravotníckych materiáloch. Prichádzajú sem stenty [výstuž z ultratenkých drôtikov], implantáty z Indie, Číny a od iných ázijských producentov, ktorých cieľom je v prvom rade zarobiť. Oni totiž neinvestujú do vývoja, iba kopírujú. Ak niekto začne vyrábať lacno a rýchlo napodobeninu a zaplaví tým trh, my sa s tým len musíme zmieriť.

Ak to systém stojí menej, malo by nás to trápiť?

Nemám nič proti tomu. Ak je bezpečnosť podložená klinickými štúdiami.

Súkromný sektor, ktorý dodáva na trh nové technológie či lieky, nemusí mať vždy verejný záujem, v prvom rade má záujem dosahovať zisk. Súhlasíte s týmto nedávnym výrokom ministra zdravotníctva pre HNtelevíziu?

Aj pán minister prišiel z obchodu a v Slovenskej pošte robil kroky tak, aby na konci dňa bola v zisku. To isté platí o všetkých spoločnostiach, aj v rámci zdravotníckeho biznisu. Nedá sa na to ale pozerať čierno-bielo. Spoločnosť musí vytvoriť nejaký zisk, aby ho mohla vrátiť do vývoja. Taká firma, ktorá bude hľadieť iba na vysoké zisky, na trhu nebude dlho. Ak totiž chcete na ňom pôsobiť dlhšie, musíte sa pripraviť na to, že zisk nebude veľký, pretože ho musíte investovať späť.

Hovorili ste, že na slovenský trh sa dostávajú novinky vďaka vzdelaným lekárom. Ja som však zasa počula, že o mnohých nevedia ani samotní lekári.

Záleží na tom, o akej skupine lekárov sa bavíme. Tí, ktorí sa špecializujú na určité ochorenia, vedia veľa. Mnohí, ktorí nie sú úzko špecializovaní, však naozaj nemajú predstavu o nových terapiách. Je to možno aj o tom, ako je postavené vzdelávanie budúcich lekárov. My sme napríklad nadviazali spoluprácu s Univerzitou Komenského v Bratislave aj jej Lekárskou fakultou. Chceme zapracovať na tom, aby sa už študenti dostávali k informáciám o technologických novinkách.

Technológie sa však vyvíjajú veľmi rýchlo. Kým sa študenti dostanú do praxe, už to nebudú novinky.

Je to aj o kontinuálnom vzdelávaní, ktoré majú zdravotníci povinné.

Aké sú benefity nových technológií?

Mnohokrát sa bavíme o záchrane života. Napríklad spomínaný defibrilátor – nebyť toho, že vývoj príde v správnej chvíli, veľa ľudí by nežilo. Sú zase mnohé technológie, ktoré pomáhajú riešiť stavy po infarkte myokardu, mozgovej porážke, pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Dnes napríklad pracujeme na tom, aby sme viac sprístupnili možnosť niektorých invazívnych zákrokov po cievnej mozgovej príhode, kde sa dajú následky radikálne znížiť.

Dá sa povedať, koľko ľudských životov moderné medicínske technológie zachránili?

Z celosvetového pohľadu zachránia každú sekundu dva ľudské životy.

Ako sa dá k takému číslu dopracovať?

Berú sa relevantné štatistické údaje daných ochorení a koľko terapií sme k nim poskytli my alebo konkurencia.

Dostaneme dve tenké elektródy do mozgu, stimulujeme ho a človek zrazu dokáže kontrolovať trasenie

Akú modernú medicínsku technológiu považujete za top?