Výroba kakaa a produktov z neho nie je prirodzene doménou žiadnej slovenskej firmy. To sa však už čoskoro zmení. Proxenta rozširuje svoje investície na Kube do továrne na výrobu kakaa, ktoré plánuje cieliť najmä na exportné trhy. Viac túto investíciu ozrejmil generálny riaditeľ spoločnosti Pavol Kožík. 

Koncom októbra dosiahla cena kakaa na svetových finančných trhoch 44-ročné maximá. Na rozhovor o investícii do výroby kakaa preto asi nie je lepšie načasovanie. Odkedy sa zaujímate o výrobu kakaa na Kube? 

Od roku 2015 sledujem konkrétnu fabriku v meste Baracoa na východe krajiny. Domáca vláda si uvedomuje atraktivitu a výnimočnosť tejto fabriky, ktorá je jediná svojho druhu na Kube. V roku 2015 preto zastavila možnosť vstúpiť do tohto projektu pre zahraničných investorov, no po covide túto možnosť znova otvorila. Medzitým tento závod zrekonštruovali a nakúpili špičkovú technológiu na spracovanie kakaa plus technológie na výrobu produktov s vyššou pridanou hodnotou. Nikto však nerátal, že príde covid a vláda bude musieť zmeniť názor, pretože tak ako sa zastavil turizmus, minuli sa aj peniaze. Situácia prinútila kubánsku stranu, že nám umožnila vstup do tohto závodu.

Proxenta už dlhší čas patrí medzi investorov na Kube. Máte tam živý projekt Proxcor. Ako momentálne vyzerá tento projekt výroby oblátok a sušienok?

Ide podľa stanoveného harmonogramu. Zdržal nás covid, ale len čo sa skončil, znovu sme nabehli na naše štandardy. V súčasnosti evidujeme spustenie výroby v hale A, kde vyrábame oblátky a sušienky. V hale B dokončujeme rekonštrukčné práce, bude tam nová technológia na výrobu tvrdých cukríkov a raňajkových cereálií. V polovici januára na Kubu letí široký tím technikov, aby nám spustili inštaláciu technológií v hale B. Takže v priebehu prvého kvartálu bude technológia nainštalovaná a následne spustená aj výroba cukríkov a raňajkových cereálií. Tým sa nám kruh uzatvorí a nabehneme na sto percent kapacity našich technológií.

Momentálne sa teda už v hale A vyrába a tovar sa vyváža na domáci trh. Aká bola reakcia trhu? 

Kvalitou sme výrazne prevýšili to, čo sa na Kubu dováža a dovážať bude. Dnes komunikujeme primárne s hotelovými reťazcami, lebo na Kube je turizmus v ekonomike stále číslo jeden. Podpisujeme zmluvy, s kým sa len dá. Orientujeme sa aj na exportné trhy. Nechceme však byť závislí iba od kubánskeho trhu, takže sme sa sústredili aj na predaj smerom von. 

Zhodou okolností sme sa v Bratislave v októbri stretli so zástupcami z Venezuely, s ktorými sa chystáme podpísať veľký kontrakt. Orientujeme sa napríklad aj na Dominikánsku republiku. Dnes je to naozaj najmä o tom, aby sme predávali.

Pri sušienkach predávajú chute. Takže k tradičným príchutiam ako vanilka alebo jahoda hodláte pridať kakao? 

Kakao aj rum. Myslíme si, že to bude zaujímavý produkt aj pre exportné trhy. Má byť aj prémiovejšieho charakteru či už chuťou, alebo aj obalom. Radi by sme sa s ním presadili možno aj v Európe. Ale na to sa potrebujeme dobre pripraviť, pretože európsky trh je mimoriadne náročný.

Takže investícia do továrne v meste Baracoa vznikla na základe očakávaného dopytu po kakaových sušienkach? 

Určite nie. Táto príležitosť je sama osebe veľmi atraktívna. Kakao je komodita, ktorej dopyt výrazne prevyšuje ponuku. Vypestovať kakao nie je ako vysadiť obilie. Kakao nerastie hocikde, potrebuje tropické podnebie, potrebnú vlhkosť a teplotu. Preto je na svete obmedzené množstvo kakaa. 

Kubánske kakao je navyše špecifické svojou kvalitou. Aj keď produkciou Kuba nie je celosvetovým lídrom, svojou kvalitou sa dostáva do prvej trojky. Plusovým elementom je biofaktor. Kuba nemá
peniaze, a preto nepoužíva chémiu. 

Toto kakao plánujete exportovať? 

Je to produkt, ktorý má veľký exportný charakter. Aj to bol jeden zo zásadných dôvodov, prečo som sa rozhodol do tejto spolupráce vstúpiť. Kvalita kubánskeho kakaa otvára veľmi širokú škálu odbytu. Vôbec sa však nebudeme tlačiť do Európy. Naša cieľová destinácia je niekde inde. Je to Ázia alebo Kanada, ktorá má veľmi dobré vzťahy s Kubou. A, samozrejme, je to bonitný čínsky trh, ktorý si rád priplatí za kvalitu, v podobe kubánskeho kakaa ju dokážeme ponúknuť.

Továreň je hotová a technológie nainštalované. Aké boli dôvody, že vám kubánska vláda umožnila do továrne vstúpiť? 

Chýbal jej pracovný kapitál. Takže našou úlohou bude priniesť pracovný kapitál a pomyselne akoby naštartovať auto, ktoré dnes stojí pred domom, držíte odeň kľúče, ale nemáte na benzín. Sme tí, ktorí spoločne s kubánskou stranou auto naštartujú. Našou úlohou bude aj exportná politika a vyhľadávanie trhov v zahraničí na produkty s vyššou pridanou hodnotou, lebo toto Kuba nevie. 

Bonbóny sa v tomto závode vyrábali kedysi dávno, ale dnes sú už len nostalgiou. Aj preto sa rozhodlo, že sa znovu vráti populárny produkt minulosti. Budeme vyrábať aj produkt s vyššou pridanou hodnotou, keď budeme spracúvať kakao či už na kakaový likér, alebo kakaové maslo. Tým si zabezpečíme aj prísun kakaa do Proxcoru. 

Chcete konkurovať aj globálnym producentom? 

Keď sa pozrieme na čísla, v maloobchode evidujeme sto miliárd dolárov ročne, ktoré sa točia v kakaovom biznise. Máme zanalyzovaný trh, ktorý nám hovorí, že do roku 2029 dopyt po kakau narastie o šesť percent. Navyše v Afrike pre záplavy klesá produkcia základného kakaa. 

Najväčšími producentmi sú Pobrežie Slonoviny,
Ghana, Brazília, ale neprodukujú vysokú kvalitu. Laicky povedané, ich kakao je príliš horké. Ak má napríklad Ghana a Pobrežie Slonoviny predať svoj produkt, musia ho zmiešať a zjemniť silnú horkosť kvalitnejším kakaom, ktoré sú nútení nakupovať v destináciách Latinskej Ameriky, ako je Kolumbia, Venezuela a Kuba.

Dá sa výroba kakaa na Kube rozšíriť? 

Ako má svoje kapacity kubánska technológia, majú svoje kapacity aj plantáže, na ktoré sa môžu vysadiť iba obmedzené hektáre kakaovníkov. Keď som bol v meste Baracoa, v rámci provincie tam existuje kakaová škôlka, kde sa stromčeky snažia vysadiť do inej nadmorskej výšky, aby dokázali zvýšiť objem, ktorý vyprodukujú. Ale nedarí sa im to. Kakao má svoje pravidlá. Podarilo sa, že v nižšej nadmorskej výške vyrástol strom, no bez plodov. Tak sa museli vrátiť vyššie. 

Región je asi silno napojený na pestovanie kakaa. Budete aktívni aj pri jeho podpore? 

Investujeme do poľnohospodárov, ktorí pestujú a spracúvajú kakao. Ľudí, ktorí pracujú na plodine v meste Baracoa, sme narátali okolo štyritisíc. Takže nás čaká nákup mačiet, obuvi a oblečenia, aby mali potrebné vybavenie. V rámci kapitálu, ktorý ideme vyčleniť, sme sa zaviazali, že budeme aj vysádzať kakao na plantážach. Tieto kapacity už kubánska strana nedokázala naplniť a bol to jeden z ďalších dôvodov, prečo si povedali, že musia pribrať kapitál zvonka. Priama zahraničná investícia im pomôže zdvihnúť ekonomiku regiónu a zároveň spustiť výrobu vo fabrike. 

Aký investorský a manažérsky podiel ste získali dohodou? 

Model máme nastavený už z prvej investície. Už pred vstupom do negociácií som deklaroval, že ak to bude model à la Proxcor, som ochotný zasadnúť k stolu a pokúsiť sa pristúpiť k dohode. Slovo dalo slovo a dnes vieme, že budeme 51-percentným akcionárom, budeme mať trojpätinovú väčšinu v predstavenstve a budeme zastupovať pozíciu generálneho riaditeľa, riaditeľa výroby, finančného riaditeľa a riaditeľa dodávateľského reťazca. Takže sú to na úvod štyria ľudia, ktorí budú európskeho zmýšľania. To je dôležité doniesť do fabriky, pretože keď sa začne miešať kubánske zmýšľanie s európskym, dáva to požadovaný výsledok. Práve európske nastavenie je dôležitý aspekt, aby ste dokázali nastaviť efektivitu aj pracovné tempo, požadovanú kvalitu, ktorá je u nás v Európe. Až keď budeme mať európsky štandard, môžeme pokukovať po exporte.

Ako to bude fungovať v praxi? Obsadia tieto pozície Slováci? 

Aktuálne všetky pozície obsadzujeme Slovákmi. Darí sa nám hľadať odbornú pracovnú silu u nás, čo ma mimoriadne teší, pretože sme veľmi technicky zdatní. Samozrejme, asi nenájdeme niekoho z výroby kakaa, ale naši ľudia rozumejú technológii. Atraktivita toho ostrova nám pomáha osloviť zaujímavých ľudí a veríme, že to bude aj v prípade mesta Baracoa.

Kedy by ste mohli začať vyrábať? 

Očakávaná produkcia by sa mala začať v prvom kvartáli budúceho roka. Ak všetko pôjde dobre, niekedy vo februári by sme mohli pristúpiť k oficiálnemu podpisu kontraktu, ktorý už schválila kubánska vláda, a následne spustiť investíciu
a výrobu.

Pavol Kožík
Je generálny riaditeľ a zároveň majiteľ investičnej skupiny Proxenta. Skúsený finančník sa úspešne pohybuje v oblasti investovania a finančných trhov už od roku 1996 a pracoval pre viaceré významné slovenské aj české finančné domy. V roku 2008 založil vlastnú spoločnosť, ktorá sa postupne vyprofilovala na etablovanú investičnú skupinu s aktuálnou trhovou hodnotou viac ako 480 miliónov eur. Skupina v rámci svojho portfólia zastrešuje primárne odvetvia developmentu a potravinárstva. V roku 2019 sa rozrástla o dcérsku spoločnosť Proxcor so sídlom na Kube, ktorá sa venuje výrobe cukroviniek a rozširuje tak potravinárske portfólio skupiny. Na aktivitách investičnej skupiny Proxenta majú možnosť podieľať sa aj jej klienti prostredníctvom investovania do rôznych cenných papierov, ktoré skupina emituje.