Pavol Kormúth

Mám rád sladké jedlá, a tak si z nich aspoň vyberám tie zo zdravých surovín, napríklad z kvalitnej čokolády. V tomto smere ma nadchla belgická gastronómia – skutočný raj fajnšmekrov, pre ktorých je rozhodujúci obsah kakaovej sušiny vo výrobku i jeho unikátnosť. Je to podobné ako pri káve. Renomovaný výrobca deklaruje aj pôvod kakaových bôbov, pretože v rôznych teritóriách a rôznej nadmorskej výške majú odlišnú chuť. Súčasným hitom je horká čokoláda s vyše 70- až 80-percentným podielom kakaa, ale za podstatnú a nasledovaniahodnú stránku belgickej čokoládovej kultúry považujem starostlivú ručnú výrobu cukroviniek, predaj na kusy v špecializovaných predajniach, prípravu tekutej čokolády a takú tvorbu bonboniér, že si ich zákazník poskladá sám. V Belgicku, vo Francúzsku a v iných krajinách tvrdia, že je príliš drahé a neefektívne prepravovať a predávať vzduch. A tak čím dokonalejšie bonbóny, tým skromnejší obal, čím kvalitnejšia čokoláda, tým jednoduchší dizajn. Podstatný je predsa obsah a tamojší zákazník to vie. Zlatým klincom čokoládových hodov sú kakaové zrná predávané v tabletách. Vychutná si ich však iba skutočný znalec, ak sa tak, pravda, iba netvári. Moje čokoládové chúťky až tak ďaleko nesiahajú. To si už radšej pochutím na švajčiarskej mliečnej čokoláde, hoci v nej ide viac o kvalitné mlieko než o bôby. Som rád, keď vo svete čokolády vládne demokracia výberu a nie diktát módnych trendov.