Lenže Pavol Hrušovský sa ho takisto nedočkal, lebo ani pod jeho vedením „lietadlo“ nevzlietlo. V roku 2002 pre to ešte nikto nebol nešťastný, lebo KDH bolo spokojné už aj s tým, že sa vôbec dostalo do parlamentu a získalo pätnásť poslaneckých mandátov. Fakt, že zostalo aj vo vládnej koalícii, bol bonus navyše. Lenže po štyroch rokoch sa ukázalo, že nový predseda P. Hrušovský stranu nielen stabilizoval, ale že ju stabilizoval v stagnácii.
Deväť rokov predsedom
V druhej vláde Mikuláša Dzurindu viedlo KDH pod vedením P. Hrušovského úporné spory s koaličným partnerom – liberálne sa tváriacou stranou Pavla Ruska. Úzko spolupracovalo so stranou Bélu Bugára, keď mali spoločný záujem o oslabenie vplyvu SDKÚ a – ako neskôr ukázal spis Gorila – aj ľudia KDH vo Fonde národného majetku (FNM) sa podieľali na prevádzkovaní veľmi efektívneho korupčného mechanizmu.
Pretože sa KDH nepodarilo presadiť zmluvu s Vatikánom, ktorá by kodifikovala výhradu vo svedomí na náboženskom základe, hnutie odišlo z vlády, čím o kvartál skrátilo funkčné obdobie druhého Dzurindovho kabinetu.
Parlamentné voľby 2006 potvrdili, že výmena predsedu zásadný zvrat k lepšiemu nepriniesla – strana od predchádzajúcich volieb stratila viac než 46-tisíc voličov a získala len štrnásť poslaneckých mandátov. Vnútorný spor o to, či má vyhovieť ponuke Smeru a vstúpiť s ním do koalície, sa skončil pre KDH veľmi zle. Väčšina na čele s P. Hrušovským najskôr veľmi strápnila stranu a po niekoľkých rokoch predstavitelia straníckej menšiny museli z hnutia odísť. Časť vedenia okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška bola striktne proti účasti KDH v koalícii so Smerom. Väčšina napokon presadila opačný názor, ale trvalo to tak dlho, že keď predseda Hrušovský svetu oznamoval, že KDH je za vládu so Smerom, Robert Fico práve vyhlasoval, že vytvoril koalíciu so SNS a HZDS.
P. Hrušovský a jeho stúpenci mali v straníckych orgánoch i štruktúrach väčšinu, ale podpora verejnosti pre hnutie – aj podpora hnutia predsedovi – padali. Pri voľbe šéfa strany v roku 2006 podporilo P. Hrušovského 75 percent delegátov. O rok neskôr to už bolo len 57 percent. V roku 2009 preto prepustil najvyšší post Jánovi Figeľovi. Vo funkcii predsedu podal P. Hrušovský približne rovnaký výkon ako J. Čarnogurský a veľmi podobne sa vyvíjal aj jeho osobný rating.
Pre koho tu je
Ako šéf parlamentu v rokoch 2002 až 2006 odviedol profesionálny výkon. Rokovania viedol korektne, so snahou vyhovieť každej oprávnenej požiadavke bez ohľadu na to, kto ju vzniesol. Ako štátnik sa najviac prejavil pri desiatom výročí slovenskej samostatnosti, keď predniesol prejav, v ktorom namiesto klišé o „tisícročnej porobe Slovákov v Uhorsku“ zdôvodnil, že Slovensko bolo osemsto rokov nie objektom, ale subjektom uhorských dejín a viac než 140 rokov bolo aj centrom kráľovstva. O svätom Štefanovi, Matejovi Korvínovi či Márii Terézii povedal, že to „boli aj naši králi a panovníci a Slovensku sa pod ich vládou darilo. Nezbavujme sa ich, nenechajme si ich vziať.“
Korektný výkon druhej najvýznamnejšej ústavnej funkcie a nie príliš časté štátnické prejavy nestačili na to, aby P. Hrušovský prekročil limity politika konfesijnej strany. Širšiu podporu mimo svojho straníckeho prostredia si nikdy nezískal a čo je horšie, ani ako kandidát na prezidenta sa o ňu nijako zvlášť neusiloval.
Keď išlo o ochranu ľudských práv kresťanov, ktorí sa stali vo svete obeťami represií, P. Hrušovský sa odvolával „na základné princípy politickej kultúry, ktoré obsahuje Charta Organizácie Spojených národov, univerzálna deklarácia ľudských práv aj zakladajúce dokumenty Európskej únie“.
Keď išlo o ochranu práv iných menšín, na princípy, chartu, deklaráciu či dokumenty Európskej únie sa už tak neodvolával. V nedávnom rozhovore pre Týždeň, keď mal ako kandidát na prezidenta odpovedať aj na otázku, prečo by ho mal podporiť aj liberálny volič, P. Hrušovský poznamenal: „Môj postoj k náročným etickým témam je jasný, tam nemienim kvôli úspechu meniť svoje principiálne názory.“ Veľmi podivne preto vyznelo, že rozhovor vyšiel pod titulkom Som tu aj pre liberálov.
Čarnogurského rola
Po odchode z postu predsedu P. Hrušovský akoby prevzal rolu J. Čarnogurského aj v tom, že vyhľadával možnosti, ktoré by KDH dostali do vládnej koalície so Smerom.Krátko pred voľbami 2012, keď prieskumy ukazovali, že Smer bude môcť zostaviť vládu aj sám, bývalý podpredseda KDH vyhlásil, že dozrel čas na novú ústavu. Pretože tak krátko pred voľbami politici nehovoria nič, čo by sa nevzťahovalo priamo k voľbám a k tomu, čo príde po nich, zmysel jeho vyjadrení o novej ústave sa dal ľahko dešifrovať. Funkcionár KDH ponúkol Smeru, aby v jeho réžii vznikla nová ústava. Pravda, tá by mohla vzniknúť jedine z koalície Smeru a KDH. R. Fico a Smer na túto ponuku nereflektovali a dali prednosť vláde jednej strany.
Kto skončí hlbšie
Okolnosť, že sa J. Čarnogurský a P. Hrušovský na seba tak veľmi podobajú, že sa ich profily prakticky prekrývajú, má na nich ako na prezidentských kandidátov eliminačné účinky. Súťaž medzi nimi je už len o tom, kto skončí hlbšie v poli porazených.
Šance P. Hrušovského na postup do druhého kola
V októbri 2012 sa predsedovia troch stredopravých strán Ľudovej platformy v televíznej debate zhodli, že P. Hrušovský je veľmi dobrý kandidát na prezidenta. Viacerí politickí analytici sa už vtedy zasa zhodli v odhade, že podpora pre kandidáta Hrušovského bude určite nižšia, ako je súčet preferencií strán, ktoré ho do prezidentskej súťaže nominovali. Prieskumy verejnej mienky to po roku a štvrť potvrdili. Ak súčet preferencií SDKÚ-DS, Mosta-Híd a KDH osciluje okolo 25 percent, kandidát Hrušovský má – podľa priemeru prieskumov štyroch agentúr – len podporu osem percent voličov. Preto je až piaty v poradí. P. Hrušovský dúfa, že sa v prospech jeho kandidatúry vyjadrí aj Konferencia biskupov Slovenska . Keby biskupi postupovali podľa intencií, ktoré vyjadrili vo svojom pastierskom liste („Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kultúru smrti“), je to celkom možné, ale aj tak to nebude na úspech postačujúce. Na postup do druhého kola potrebuje hlasy aj iných voličských zoskupení. A tie nemá. Vo finále prezidentskej súťaže nebude.
