S vášňou pre jedlo, varenie a gastronómiu som sa asi narodil. Moja mama je výborná kuchárka, ja som ju vždy chcel napodobňovať a učiť sa od nej. Vždy spomína, ako som sa jej už ako šesťročný „montoval“ do kuchyne.
Potom sa však dostal k slovu jachting. Venoval som sa tomuto športu vrcholovo, bol som aj v reprezentačnom výbere Československa pre letné olympijské hry v Barcelone. Lenže medzitým prišlo rozdelenie republiky, takže z olympiády nebolo nič.
Ale svojím spôsobom som sa vďaka jachtingu dostal znova ku gastronómii. Ísť po strednej škole na dva roky na vojnu sa mi, ako vtedy mnohým, nechcelo. Tak som hľadal vysokú školu, ktorú popri povinnostiach športovca v pohode zvládnem. Voľba padla na pedagogickú fakultu, psychológiu, ale vedel som, že psychológ zo mňa nebude.
Desaťročný syn chodí už aj na golfové turnaje do zahraničia a ja mu robím caddyho. Zdroj: rodinný archív Pavla Benčíka
Zato sa mi naskytla popri škole možnosť pracovať v spoločnosti Tchibo. Potom nasledovali ďalšie medzinárodné spoločnosti a vždy sa točili okolo gastrobiznisu. Okrem toho som stále vášnivo rád varil, grilovačky, rôzne párty pre kamarátov...
Keď bola v roku 2003 šanca vrátiť sa do Bratislavy a začať podnikať v gastronómii na „vlastnom“, tak som ju využil. A hoci, samozrejme, sú, ako v každom biznise, aj tu lepšie a horšie chvíle, tak som to nikdy neľutoval a stále ma to baví. V podstate sa dá povedať, že robím to, čím žijem, a žijem tým, čo robím. Gastronómia je vo veľkej miere o emócii, zážitku a to sa snažím našim zákazníkom deň čo deň vytvárať.
Aj keď ideme s rodinou kamkoľvek na dovolenku, vždy ju z veľkej časti trávime návštevami reštaurácií a rôznych miestnych gastro vychytávok. V každom hoteli, kde sme, sa hneď skamarátim so šéfkuchárom. Gastronómovia sú na celom svete jedna veľká rodina, stačí, keď poviete, že robíte v brandži, a sú veľmi zdieľni. Zaujímajú sa, ako to funguje u nás, ukážu, ako robia veci oni.
Rada, ktorou sa riadim
Ak chceš robiť niečo naozaj dobre, musíš to milovať.
Rada, ktorú rád rozdávam
Hlavne kolegom a zamestnancom: Nie je hanba urobiť chybu, ale nepriznať si ju a nezobrať si z nej ponaučenie.
Výzva v roku 2017
Zvládnuť úspešne launch medzinárodnej značky Vapiano na českom trhu.
Rád varím aj doma, je to pre mňa relax, vypnem pracovné problémy. Veľmi rád v kuchyni experimentujem, skúšam nové veci. Nedávno, po manželkinom ajurvédskom pobyte na Srí Lanke, ma očarila indická kuchyňa. Tak na známych skúšam, ako im chutia moje indické variácie. Myslím, že pre každého kuchára by bolo zvládnuť jej umenie obohatením.
Sedem rokov budujem sieť vlastných reštaurácií a s tým, ako staršie deti dospeli, sa z toho stáva rodinný podnik. Mám štyri deti, najstaršia dcéra má 25 rokov a manažuje naše reštaurácie v Trnave. Dostala veľkú zodpovednosť a myslím, že ju zvláda dobre. Syn má 19, študuje v Prahe a pripravuje sa na prácu v reštauráciách Vapiano, ktoré tam budeme už čoskoro otvárať.
Druhý, desaťročný syn je nádejný golfista. Golf je po varení moja druhá vášeň, a keďže máme reštauráciu na jednom z najkrajších golfových ihrísk v Európe, tak tu tiež môžem spájať koníček s prácou. Trávime tam s rodinou víkendy a tam aj syn ku golfu „pričuchol“. Chodí už aj na turnaje do zahraničia a ja mu robím caddyho. Je to pre mňa úžasný relax, vtedy úplne vypnem a zabúdam na okolitý pracovný svet. Naša najmladšia má päť a pol a je to také naše veľmi živé slniečko.
Všetok svoj voľný čas sa snažím tráviť s deťmi, ráno ich vozím do školy a škôlky, poobede si ich „delíme“ ja, manželka a babka. Robím im šoféra a spoločníka, syna okrem tréningov treba voziť napríklad aj na rehabilitácie, plávanie atď., lebo golf je náročný šport.
O pol deviatej som už v „úrade“, úradujem za stolom priamo v každej z našich reštaurácií. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby ma zamestnanci vídavali a osobne poznali, nielen odniekiaľ z novín alebo mailov.
Deň trávim na stretnutiach a s deťmi, večer sa idem pozrieť ešte do reštaurácií. Samozrejme, zase nič netreba preháňať. Veľmi sa snažím, aby sme zachovávali rovnováhu medzi časom stráveným v práci a rodinou. Dostatok času na rodinu musí jednoducho byť. Lebo keď máte dospelé aj malé deti, vidíte, ako rýchlo vaše ratolesti dospejú. A čas, keď ste s nimi neboli, keď boli malé, sa už nikdy nevráti.
