Paulína Jakubcová: Mladá Slovenka v epicentre brexitu

Paulína Jakubcová si pritom v Londýne buduje kariéru aj napriek tomu, že by sa na rodnom Slovensku mohla uplatniť v biznise svojho otca Pavla. Do budúcnosti však myslí aj na prevzatie jeho pečivární, gumární i siete kaviarní. Do budúcnosti však myslí aj na prevzatie jeho pečivární, gumární i siete kaviarní. Aspoň v pozícii uvedomelého vlastníka, keď už nie výkonného manažéra.

Ako ste sa dostali k práci pre britskú vládu a ku kampani proti brexitu?

Vždy ma zaujímala politika. Študovala som v Londýne históriu a politológiu. Už počas štúdií som mala ako cieľ pracovať raz v OSN. Chcela som pomáhať znevýhodneným komunitám k zlepšeniu ich života. Tak som na London School of Economics vyštudovala postgraduálny program medzinárodného rozvoja, globalizácie a rodových štúdií. Popri tom som bola aj ako dobrovoľníčka v Ugande, kde sme vzdelávali miestne ženy, aby sa vedeli postarať o živobytie. Učili sme ich, ako predávať domáce výrobky. Alebo sme miestne obyvateľstvo viedli k tomu, aby bez obáv prijali zahraničných lekárov, ktorí ich prišli testovať a liečiť na HIV. Lebo ak chceme Afrike pomôcť, musíme ísť od základov. Nestačí doviezť len samotnú hmotnú pomoc, ale aj vzájomne sa pochopiť. Potom som stážovala v OSN v New Yorku i na britskom veľvyslanectve pri OSN v Ženeve. Práve odtiaľ som prešla pracovať pre britskú vládu priamo v Londýne, kde som sa venovala napríklad sexuálnemu násiliu na ženách.

Neprekáža Britom v ich vládnych štruktúrach, že nemáte britské občianstvo?

Ako kde. Záleží na tom, čo pre ich vládu robíte. Na určitých postoch na britskom ministerstve obrany by to mohol byť problém. Ale napríklad priamo v terajšom kabinete britskej premiérky pracuje veľa Poliakov. Prekvapujúco je teda v britskej štátnej sfére, ktorá má teraz naplniť brexit, pomerne dosť prisťahovalcov. Aj keď vystúpenie z Únie bolo aj o nich. Teraz som už však v súkromnom sektore. Prešla som do neho potom, ako mi skončil kontrakt so štátom. K novej práci ma viedlo to, že som spolupracovala s think-tankom Fabiánskej spoločnosti [ľavicová organizácia, predchodkyňa Labouristickej strany]. Po pôsobení na poste tajomníčky Mladých Fabiánov som sa z humanitnej oblasti preorientovala aj na domácu britskú politiku, politické poradenstvo a lobing. So znalosťou tohto všetkého som sa zamestnala v jednej z veľkých PR firiem v Londýne.

Aké boli vaše úlohy v kampani pred britským referendom o vystúpení z EÚ?

Moja PR firma sa na kampani priamo nezúčastňovala. Iba ak sa niektorí naši klienti z radov veľkých firiem pôsobiacich vo Veľkej Británii zaujímali o brexit, osvetľovali sme im, čo by im mohol spôsobiť. Vytvárali sme pre nich scenáre, čo sa stane, ak Británia z Únie odíde, či ak v nej zostane. Väčšina firiem v Londýne pritom podporovala kampaň za zotrvanie. Viac som sa však do kampane zapojila sama. Súkromne ako dobrovoľníčka kampane Remain za zotrvanie v Únii. Sedela som v call centre, kde sme ľudí informovali a presviedčali, aby hlasovali za zotrvanie.

V call centre ste hovorili s mnohými Britmi. Boli dobre informovaní o fungovaní Únie predtým, ako ju odmietli?

Mnohí, ale naozaj mnohí, mi rozprávali do telefónu nepravdivé veci, ktoré len začuli v populistických kampaniach o tom, ako bude mať Británia odrazu po vystúpení z EÚ viac peňazí na zdravotníctvo a podobne. Reálne riziká odchodu si, naopak, vôbec nepripúšťali. Mnohí Briti vychádzali len zo šotov z kampane, a nie z reálnej znalosti skutočností. I keď v médiách vystupovalo aj množstvo uznávaných odborníkov, ktorí všetko podrobne analyzovali.

Paulína Jakubcová (25)

Paulína Jakubcová Zdroj: Maňo Štrauch

Po vyštudovaní histórie a politológie v Londýne začala pracovať pre OSN v jej centrálach v New Yorku či Ženeve. Bola aj na pracovnej stáži v Ugande. Neskôr začala pracovať pre britskú vládu v oblasti rozvoja krajín tretieho sveta a ochrany žien. Posledné dva roky robí pre londýnsku lobingovo- -komunikačnú spoločnosť. Jej meno však TREND nezverejňuje, pretože P. Jakubcová poskytla týždenníku svoje súkromné názory a nejde o oficiálne stanoviská tejto firmy.

Neplatí teda, že západoeurópski voliči z vyspelých demokracií sú informovanejší ako trebárs naši slovenskí?

Veľa ľudí sa ma v call centre pýtalo, čo je to vlastne ten brexit a prečo sa o ňom vlastne nepíše v novinách, keď to teda má byť niečo dôležité. Napriek tomu, že ho boli plné noviny. Za všetko svedčí aj to, že deň po referende Briti najviac googlovali na internete, čo je vlastne EÚ.

Prečo nakoniec vyhrali prívrženci vystúpenia z Únie, keď sa predsa len čakalo, že Británia tesne zahlasuje za spoločenstvo?

Zrejme za tým boli najmä dva dôvody. Prvým je imigrácia. Síce to bolo referendum o členstve v EÚ, ale ľudia to brali ako hlasovanie o imigrácii. Veľa Britov je proti nej. Najmä proti prisťahovalcom z východnej Európy. Druhá vec, ktorá zapôsobila, bolo to, že novinári si mysleli, že výsledkom bude tak či tak víťazstvo zástancov Únie. Ak by hlasujúci vedeli, že práve ich hlas môže krajinu naozaj dostať z Únie, možno by sa mnohí správali inak. Mnohí si hlasom proti zotrvaniu ventilovali iba hnev proti establišmentu a po sčítaní hlasov svoje rozhodnutie ľutovali. Týchto rozčarovaných ľudí bolo veľmi veľa. Ale jeden prieskum uverejnený tesne po referende ukázal, že i keď by mnoho ľudí volilo inak, nestačilo by to na zvrátenie výsledku. A ešte tu bola dôležitá otázka suverenity. Briti sú veľmi hrdí a majú pocit, že v EÚ niekto rozhoduje namiesto nich.

Východoeurópania sa stali v očiach Britov veľký problém. Nekontrolovaný pohyb utečencov z Blízkeho Východu figuruje v britskej verejnej diskusii oveľa menej

Čiže brexit nebol o moslimských utečencoch, ale najmä o východoeurópskych prisťahovalcoch?

Áno. Poľská komunita je tam zrejme druhá najväčšia. Vôbec najväčšia indická komunita sa za prisťahovaleckú komunitu už ani nepočíta. To už sú Briti. Po hospodárskej recesii sa Východoeurópania stali v očiach Britov veľkým problémom. Briti, ktorí prišli o prácu, alebo si ju nevedia nájsť, majú pocit, že im pracovné miesta kradnú prisťahovalci z východnej Európy. Nekontrolovaný pohyb utečencov z Blízkeho Východu v britskej verejnej diskusii figuruje oveľa menej.

Paulína Jakubcová Zdroj: Maňo Štrauch

Pocítili ste vo Veľkej Británii ako Slovenka niekedy nevraživosť?

V profesionálnych kruhoch okolo mojej práce nie. Niekedy mi kolegovia iba žartíkmi dajú pocítiť, že som predsa len cudzinec. Lebo lobistická brandža je výlučne britská. Som zrejme jedinou cudzinkou, ktorú som tam v lobingu stretla. Iné je to ale v uliciach. Keď som išla po Londýne a so sestrou som telefonovala po slovensky, jeden neznámy pán sa na mňa obrátil s tým, že už nám „párty končí“ a máme sa zbaliť. To by sa mi tam pred tromi rokmi zrejme nestalo.

V čom zlyhali pred referendom zástancovia Únie?

Asi v tom, že otázka prisťahovalcov bola pre zástancov brexitu až taká dominantná, že druhá strana sa možno tvárila, akoby tento problém vôbec neexistoval. A bežní ľudia si mysleli, že keď zostanú v Únii, tak sa na migrácii nič nezmení a migranti budú prichádzať v čoraz väčších počtoch. Zástancovia Únie sa imigrácii nevenovali dostatočne.

Ústupky vo voľnom pohybe osôb, ktoré s EÚ dohodol bývalý premiér David Cameron, Britom nestačili?

Medzi Britmi bol silný pocit, že tie jeho podmienky neboli dostatočné. A to aj kampaň za vystúpenie tvrdo kritizovala. David Cameron si dal za cieľ znížiť počet prisťahovalcov pod stotisíc ročne, čo sa mu tiež nepodarilo. Aj to zavážilo. Už niečo sľuboval a v rámci pravidiel EÚ sa to nepodarilo dodržať.

Opakovanie referenda asi neprichádza do úvahy?

Nie. Nová britská premiérka Theresa Mayová sa jasne vyjadrila, že bude vôľu ľudí napĺňať. Môže sa stať iba to, že bude vystúpenie odďaľovať. Ak by to oddialili do ďalších volieb, teoreticky by to mohlo ešte brexit zvrátiť. Ale tá šanca je dnes relatívne nízka. Článok európskej zmluvy o vystúpení sa bude aktivovať zrejme už na budúci rok.

Pavol Jakubec a Paulína Jakubcová Zdroj: Maňo Štrauch

Nigel Farage, hlavný organizátor hnutia za odchod, sa z politiky stiahol. To najdôležitejšie – samotnú realizáciu brexitu – nechal na iných. Ako to vnímajú Briti?

Nigel Farage je populistická figúrka. Ľudia, ktorí ho podporovali, jeho stiahnutie ani negatívne nevnímali. On už predtým povedal, že keď vyhrá referendum, odíde. Každopádne, teraz je pred Britmi dlhý a náročný proces vystúpenia. A Theresa Mayová do svojej vlády pozvala aj osoby z kampane za vystúpenie, aby ľudia hlasujúci za vystúpenie nemali pocit, že ich hlas nerešpektuje. V kabinete vytvorila aj nový post venovaný odchodu z Únie. A Boris Johnson, jeden z hlavných lídrov kampane za vystúpenie, sa zasa stal ministrom zahraničia.

Briti sú strašne pyšní. Chceli by od EÚ veľa dostať, ale nič jej nedať

Má dnes Veľká Británia dostatok odhodlaných a schopných politikov na to, aby ju brexit negatívne zasiahol čo najmenej?

To je zložitá otázka, lebo výsledná dohoda o vystúpení nezávisí len od nich, ale aj od Únie. David Cameron bol pomerne silný hráč, ale jeho dohoda s EÚ nebola veľmi silná. Aj súčasní politici sú však dostatočne skúsení, tak uvidíme. Každopádne, negatívne dosahy brexitu sa ukazujú už teraz. Problém bude mať finančný sektor, ktorý už nebude môcť voľne pôsobiť v štátoch Únie. Niektoré londýnske banky už ohlásili presun časti služieb na kontinent. A ak bude Británia nástojiť na obmedzení pracovnej migrácie, nedostane neobmedzený prístup na spoločný európsky trh. Problém je, že Briti sú strašne pyšní. Chceli by od EÚ veľa dostať, ale nič jej nedať.

Panujú v britskom biznise aj iné obavy okrem strachu z útlmu londýnskeho finančníctva?

Veľa firiem sa obáva o nedostatok menej kvalifikovanej pracovnej sily. Ide hlavne o firmy z maloobchodu, stavebníctva, poľnohospodárstva či zdravotníctva. Práve v nich pracuje veľa migrantov.

Hrozí, že prisťahovalci budú musieť odísť?

Nie, žiaden legálny prisťahovalec, ktorý už v Británii je, nebude musieť odísť. Ale