Paul Romer: Muž, ktorý chce budovať mestské štáty

V realite nejde až o takú dôležitú funkciu, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Svetová banka nie je nejakou obrou finančnou inštitúciou. Cieľom tejto medzinárodnej organizácie je hlavne pomáhať rozvojovým krajinám odstraňovať extrémnu chudobu – prostredníctvom pôžičiek s veľmi nízkymi úrokmi, ale aj nenávratnými grantmi. V minulosti v nej ako hlavní ekonómovia pôsobili napríklad Larry Summers či nobelista Joseph Stiglitz.

Najprv študoval rast

P. Romer pozíciu prijal napriek dlhodobému presvedčeniu, že práca vo Washingtone, kde okrem americkej vlády sídlia aj brettonwoodske inštitúcie (Medzinárodný menový fond a Svetová banka), preňho nie je. Ekonóm je známy svojím štúdiom hospodárskeho rastu, ktorý môže pomôcť najmä najchudobnejším krajinám.

Romerov model rastu výstižne opísal publicista David Warsh vo svojej knihe Knowledge and Wealth of Nations (Vedomosti a bohatstvo národov). Ekonóm do svojej teórie zapracoval výskum a vývoj ako jeden zo sektorov ekonomiky, kde sa myšlienky „vyrábajú“ podobne ako iný tovar. Zásadný rozdiel je však v tom, že nový objav či technológia sa môžu na rozdiel od spotrebných výrobkov množiť bez veľkých dodatočných nákladov: jednoducho sa odkopírujú. To ekonómii pomohlo vysvetliť záhadu takzvaných rastúcich výnosov v ekonomike, ktorá sa s ňou ťahala ešte od čias zakladateľa disciplíny Adama Smitha.

Zosobňuje ju aj obava, že populačný rast a obmedzené prírodné zdroje na planéte znamenajú zásadné ohrozenie čoraz vyššej životnej úrovne. „Rastúce výnosy sú dôsledok toho, že existujúce myšlienky sú voľné statky. Kým práca, kapitál a prírodné zdroje sú dostupné v obmedzenej miere, myšlienky takto vzácne nie sú,“ vysvetlil Romerov prínos svojho času slovenský ekonóm Dalibor Roháč. To, čo ženie ľudstvo dopredu, nie je ani tak pôda či zásoby nerastov, ale ľudská kreativita. „A schopnosť kombinovať vzácne zdroje čoraz produktívnejším spôsobom nepozná nijaké zjavné hranice,“ dodáva D. Roháč.

To naznačuje, že lepšie by sa malo dariť otvoreným ekonomikám s inštitúciami, ktoré podporujú investície do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja. Znamená to však aj to, že súkromný sektor sám osebe nemusí dostatočne do vývoja nových technológií investovať. Pretože firma, ktorá tak urobí, má s výskumom vysoké náklady, ktoré sa jej pri voľnom kopírovaní nových myšlienok inými spoločnosťami nemusia vrátiť. Preto do hry o vývoj nových smartfónov či samoriadiacich áut musia vstupovať aj vlády prostredníctvom patentovej ochrany alebo výskumných grantov.

Týmto záverom P. Romer nahneval mnohých ekonómov podporujúcich ničím nerušený voľný trh, napríklad kolegu a vedúceho jeho dizertácie Roberta Lucasa.

Potom prišli mestské štáty

Na vyriešenie veľkých svetových problémov však nestačí len samotný výskum a vývoj. Preto sa Paul Romer v ostatných rokoch začal zaoberať viac hospodárskymi a politickými pravidlami, ktoré prajú vyššiemu hospodárskemu rastu. Podľa výskumu viacerých jeho kolegov sú to práve spoločenské pravidlá, ktoré spôsobujú, či bude tá či oná krajina bohatou alebo chudobnou.

Ale ktoré sú tie správne pravidlá? Napríklad predaj elektriny za neregulované ceny. Pretože príliš nízke stropy regulovaných cien stanovené vládou dokážu celý biznis s dodávkou energií položiť. Až tak, že si africké deti musia domáce úlohy písať pod verejným osvetlením namiesto lampy vo svojich príbytkoch, vysvetľuje P. Romer v prednáške pre TED. Liberalizácia však takmer vždy naráža na odpor podporovaných lobistických skupín.

Ľudia by si mohli slobodne vybrať, v rámci ktorých legislatívnych pravidiel chcú žiť – a mestské štáty by si konštruktívne konkurovali

Dôležitosť pravidiel ukazuje aj rozdielny vývoj v pôvodne jednotných štátoch ako Severná a Južná Kórea či bývalé východné a západné Nemecko. Pravidlá môžu byť podľa ekonóma škodlivé preto, lebo nimi vláda do ekonomiky príliš zasahuje, ale aj preto, že samotný štát je príliš slabý. Ako príklad uvádza karibskú republiku Haiti, kde vláda nezvládala ani záchranné práce po veľkom zemetrasení v roku 2010.

V tom istom roku P. Romer nastúpil na New York University (NYU) s tým, že vybuduje celé nové odvetvie ekonómie založené nie na úrovni štátov, ale miest. „Mesto je zaujímavé, lebo leží medzi