Paul De Grauwe: Ak Briti úniu naozaj nenávidia, nechajme ich odísť

V Bratislave P. De Grauwe prednášal na pozvanie Katedry ekonomickej teórie Ekonomickej univerzity a inštitútu INFER.

Ste jedným z mála ekonómov, ktorí hovoria, že výstup Spojeného kráľovstva z Európskej únie môže pomôcť. Ako to myslíte?

V Londýne bývam už štyri roky a veľmi ma prekvapuje miestna nevraživosť voči Európskej únii. Všetko, čo ide z Bruselu, je tu vnímané ako zlé. Akoby hlavným cieľom britskej politiky bolo obmedziť presun kompetencií na Európsku úniu, dokonca vziať si čosi späť. Ja hovorím, že ak Británia zostane v únii, tieto túžby nepominú. Stále budú chcieť podkopávať európske inštitúcie a vracať právomoci do Westminstru [londýnska štvrť, kde sídli britský parlament, pozn. TREND]. Robia to aspoň posledných dvadsať rokov. V takom prípade je možno lepšie ich tam nemať.

Ak Briti úniu naozaj nenávidia, nechajme ich odísť. A zvyšok krajín si môže svoje problémy spravovať lepšie

A tento boj, kde jedna z hlavných krajín sa snaží úniu ničiť ako nejaký trójsky kôň, bude preč. Potom si Briti budú musieť s úniou vyrokovať obchodnú dohodu nanovo, a v tom budú oveľa slabší. Únia si bude môcť stanoviť podmienky. Oni by boli radi členmi spoločného trhu, ale nič viac. Môžu to mať, ale už nebudú rozhodovať o tom, ako bude tento spoločný trh vyzerať.

Britská kritika dovnútra únie môže byť však aj konštruktívna, nie?

Ale sú v nej veľmi rozpoltení. Jasné, že podporujú prehlbovanie vnútorného trhu. Ale čo to je ten spoločný trh? Jeho nevyhnutnou súčasťou je odstraňovanie bariér pre voľný pohyb tovarov a služieb. Väčšina týchto bariér však dnes súvisí s regulačným prostredím: s normami a štandardmi. Preto ich chceme určovať spoločne. Inými slovami, zoberieme kompetencie pri určovaní štandardov z národnej úrovne a dáme ich Bruselu. Britský premiér David Cameron hovorí, že chce spoločný trh, ale nechce žiadnu reguláciu z Bruselu. To nedáva zmysel. Ak si tieto kompetencie zoberú späť, spoločný trh tým zničia.

Dáva zmysel, keď hovoríte, že Grécko by malo v eurozóne ostať, ale Británia z únie odísť?

Ak chcú krajiny preč, nebudeme im v tom brániť. Pretože nepriateľov je lepšie si držať od tela. Ak nám to v manželstve nefunguje, je lepšie sa rozviesť, ako sústavne medzi sebou bojovať. Ak Briti úniu naozaj nenávidia, nechajme ich odísť. A zvyšok krajín si môže svoje problémy spravovať lepšie. V prípade Grécka je to iné – Grécko nechce odísť. Takže by sme ich museli vyhodiť a to už je úplne iná situácia.

Pri problémoch eurozóny hovoríte o konflikte medzi flexibilitou a stabilitou. Čo tým konkrétne myslíte?

Dodnes sme priveľmi ovplyvnení takzvanou teóriou optimálnych menových zón. Tá hovorí, že krajiny v menovej únii majú mať flexibilné trhy práce, tovarov a služieb. Teória teda vyžaduje to, aby krajiny robili štrukturálne reformy, ktoré túto flexibilitu ekonomike prinesú. No ja hovorím, že v prípade spoločného hospodárskeho cyklu viacerých krajín to zároveň nefunguje. Tento problém flexibilitou nevyriešime: v recesii napríklad nechceme všetkým naraz znižovať platy, pretože ľudia budú míňať ešte menej.

Čo teda s tým konfliktom?

Treba sa sústrediť aj na stabilizáciu, teda na vyrovnávanie veľkých spoločných pohybov, hospodárskych boomov a recesií. Mali sme na to národné vlády, ale tie sme zviazali tvrdými rozpočtovými pravidlami. Riešenie je preto možné iba na federálnej úrovni – aspoň čiastočne spojiť národné rozpočty a vytvoriť kapacitu na zvládanie takýchto situácií.

Ak by krajiny dodržiavali rozpočtové pravidlá, nemuseli by v kríze prijímať také tvrdé úsporné opatrenia, ktoré považujete za problém.

Pozrite sa, čo sa stalo v Írsku a Španielsku. V čase boomu mali prebytky verejných financií a napriek tomu ich kríza ťažko postihla. Teda pravidlá dodržiavali lepšie ako Nemci, ale