Päť dôvodov, prečo sa elektrina zdražuje rýchlejšie ako plyn

Ceny plynu neprestali rásť, a ak by aj nastalo obdobie cenovej stability ako pred letom, Gazprom okamžite reaguje. Plynovod Nord Stream 1 momentálne potrebuje odstávku kvôli údržbe každý mesiac.

Prietok cez jediný plynovod, ktorý do Nemecka dodáva ruský plyn, je momentálne o polovicu nižší, ako bol v júli, a to je na prelom augusta a septembra naplánovaná ďalšia odstávka kvôli údržbe. 

Čo bude ďalej, zatiaľ nikto nevie. Isté však je, že ceny plynu napriek poklesu v závere mesiaca vzrástli len počas augusta o 50 percent. Ceny elektrickej energie pritom v rovnakom období vzrástli až o viac ako 60 percent. Predtým, ako prudko poklesli, boli dokonca o 150 percent vyššie ako na začiatku mesiaca. 

Silný dopyt a slabá ponuka

Európa by vzhľadom na embargo na ruský zemný plyn a uhlie mala aspoň dočasne utlmovať dopyt po elektrickej energii, aby udržala trh v rovnováhe. Zatiaľ sa to nedarí a dopyt je vyšší ako ponuka, preto ceny elektriny rastú. Situácii nepomáha ani okupácia najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, teda Zaporožskej elektrárne.

Ukrajina dokončila prepojene prenosovej sústavy s EÚ a je pripravená zvyšovať exporty elektrickej energie. Tie majú v súčasnosti objem len 100 megawattov (MW), pričom Kyjev by bol schopný okamžite zvýšiť export na 1 690 MW, čo je viac, ako je výkon slovenských jadrových elektrární v Mochovciach. 

Európski energetici sú však opatrní a preferujú zvyšovanie ukrajinských exportov len o 100 MW každý mesiac. Uprednostňujú bezpečnosť pred rýchlym zvýšením exportu. Situácia by sa však mohla zmeniť, ak by Ukrajina dostala Zaporožskú elektráreň pod svoju kontrolu. Nehovoriac o tom, že elektráreň s kapacitou 6 190 MW ide teraz len na polovičný výkon. Podmienkou plného rozbehu je práve odchod Rusov. 

Francúzske jadro hrdzavie

Jadrové elektrárne vo Francúzsku produkujú najnižší objem elektrickej energie za posledné dekády. Pandémia odložila údržbu, ktorá sa počas tohto leta dobieha. Termín údržby urýchlili aj preto, že začiatkom roka sa nečakane našla korózia na dôležitých potrubiach, čo mohlo ohroziť bezpečnosť prevádzky. 

Bohužiaľ, ukázalo sa, že ide o širší problém a nastal v najmenej vhodnom čase. Z dôvodu bežnej údržby, plánovanej modernizácie a bezpečnostných prehliadok bolo odstavených 18 reaktorov. K tomu treba pripočítať reaktory, ktoré mali problém s hrdzou. Išlo o štyri najväčšie reaktory triedy N4, každý s výkonom 1 500 MW a päť menších s výkonom po 1 300 MW a tri s výkonom po 900 MW. 

Francúzsko je nukleárna veľmoc Európy, ktorá čerpá 70 percent energie z jadrových elektrární. Momentálne je to len 59 percent. Za bežných okolností je exportérom elektriny, teraz ju, naopak, musí dovážať a súperiť na trhu napríklad s Talianskom, ktoré od francúzskej jadrovej elektriny významne závisí. Namiesto toho, aby Paríž dodal elektrinu Rímu, musí nakupovať u Španielov, Nemcov, Švajčiarov a Britov.

Skontrolovať treba stovky zvarov a hoci je francúzsky jadrový dozor presvedčený, že reaktory sú bezpečné, musia zostať vypnuté, pričom dokončiť opravy v plnej miere potrvá až niekoľko rokov. Problém sa navyše týka nových reaktorov. Staršie reaktory sa zataľ blížia ku koncu životnosti. Ide tak o najhoršiu vlnu odstávok jadrových reaktorov vo francúzskej histórii. 

V Európe je teplo

Napriek tomu, že prvý dojem nabáda myslieť si, že horúce a slnečné počasie praje výrobe solárnej energie. To je v princípe pravda, ale všetky solárne elektrárne na kontinente dodávajú do siete len päť percent európskej spotreby elektriny, zatiaľ čo napríklad jadrové elektrárne až päťnásobok tohto objemu.