Rozhodnutím, že zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov vymenuje len jednu sudkyňu, urobil prezident A. Kiska iba to, na čo mu dal oprávnenie Ústavný súd. Aj samotný R. Fico ešte v marci tvrdil, že to isté bude robiť aj on ako hlava štátu: „Ako prezident by som využil právomoc, ktorú som dostal podľa Ústavného súdu. A všade tam, kde by som videl pochybnosti, že ide o človeka, ktorý nie je schopný zvládať funkciu, do ktorej by mal byť vymenovaný, tak by som toto oprávnenie využil. O tom je to oprávnenie.“
Jedna vec je, čo premiér a predseda vládnej strany hovorí pred voľbami a po nich, no druhá, oveľa dôležitejšia, čo robí šéf parlamentu ako ústavný činiteľ. To, že sa otrocky drží dnešných vyjadrení R. Fica, ho neospravedlňuje, lebo ako druhý najvyšší predstaviteľ štátu má vlastnú zodpovednosť.
P. Paška v zhode s premiérom tvrdí, že „pán prezident urobil rozhodnutie, ktoré podľa nás nenaplňuje príslušný článok Ústavy SR, ktorý hovorí, že prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov SR“.
Zdroj: Ilustrácia Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Suverenita, s akou to predseda parlamentu vyhlásil, by bola imponujúca, keby si ju zachoval aj v odpovedi na otázku novinárov: Čím sa Kiskovo nevymenovanie kandidátov na ústavných sudcov odlišuje od Gašparovičovho nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora? Jediné, na čo sa P. Paška zmohol, bola trápna veta: „Nejdem sa púšťať do takýchto porovnávaní, nie som ani ústavný právnik.“
Predseda parlamentu P. Paška je zjavne odborník na ústavu iba vtedy, keď sa domnieva, že sa voči nej previnil dnešný prezident. V ostatných prípadoch sa schováva za fakt, že nie je ústavný právnik.
Hrubým prešľapom voči ústave a ústavnosti nie je to, že P. Paška má iný názor ako A. Kiska. Pošliapaním ústavy je, že zo svojho názoru robí najvyšší zákon. Namiesto toho, aby sa spolu s parlamentnými kolegami obrátil na Ústavný súd a požiadal ho o výklad, či Národná rada SR je povinná vyhovieť žiadosti prezidenta a zvoliť štyroch nových kandidátov na ústavných sudcov, tak si P. Paška prisvojil právomoc Ústavného súdu. Lebo vyhlásil, že keby parlament štyroch nových kandidátov zvolil, tak by tým porušil ústavu republiky. Pritom jediný orgán, ktorý také niečo môže povedať, je Ústavný súd Slovenskej republiky.
Ani v časoch V. Mečiara šéf parlamentu nežiadal stanoviská od Ústavného súdu, keď od svojho straníckeho náčelníka počul, že vždy je to iba prezident, kto porušuje ústavu. Predseda Paška vykročil na chodník, ktorý ho spoľahlivo dovedie k tomu, že bude na nerozoznanie od I. Gašparoviča.
