Pasívne fondy sú horšie ako marxizmus. Napriek tomu nehľadajte ihlu, kúpte celú kopu sena

O pár rokov bude pasívne investovanie sláviť päťdesiatročnicu. V roku 1976 John Bogle založil prvý pasívny investičný fond s vtipným dodatkom – nech investori „nehľadajú ihlu v kope sena a rovno kúpia celú kopu“. Táto myšlienka získavala čoraz väčšiu silu a na konci minulého roka pasívne investovanie dokázalo poraziť aktívnu správu. Pasívne investovanie je založené na myšlienke nakupovania všetkých akcií z konkrétneho indexu či subindexu podľa ich váhy v ňom. V podstate ide o replikáciu indexu a tým aj investovania do širokého spektra akcií namiesto úzkej skupiny titulov.

Podľa dát spoločnosti Morning-star dosiahli americké pasívne spravované podielové fondy a pasívne ETF v decembri hodnotu 13,3 bilióna dolárov, čím prekonali aktívne spravované podielové fondy a aktívne ETF s hodnotou 13,2 bilióna dolárov. Z aktívnych fondov obchodovaných v USA vlani do pasívnych odtiekli stovky miliárd dolárov. Ešte pred dekádou pritom pasívne fondy držali v správe iba štvrtinu aktív  podielových fondov a ETF v krajine.

Investori prechodom k pasívnej správe urobili dobre. Podľa pätnásťročných dát sa iba trom percentám aktívnych manažérov podarilo poraziť index, píše Morningstar. Vzostup pasívneho investovania tak má vnútornú logiku. Vysokú výkonnosť pasívnych fondov podporuje najmä ich extrémne nízka poplatková štruktúra. V minulom roku natieklo do ETF takmer 600 miliárd dolárov, z ktorých až 60 percent smerovalo do fondov, ktorých ročné poplatky sú nižšie ako desatina percenta.

Najpopulárnejšie fondy, ktoré kopírujú americký index S&P 500, celý americký akciový trh alebo agregátny dlhopisový trh, stoja ročne iba 0,03 percenta. Sú to nevídane nízke náklady súvisiace s úsporou z rozsahu. Takéto nízke poplatky spôsobujú, že mnohé fondy, ktoré im nedokážu konkurovať, správcovia zatvárajú. Minulý rok to bolo rekordných 247 fondov. Mnohé ďalšie však vznikajú a ich správcovia veria, že dokážu dostatočne rýchlo vyrásť. Ak investor do pasívnych fondov platí každý rok menej na poplatkoch, za dlhšie obdobie sa jeho nižšie náklady naakumulujú do nadpriemernej výkonnosti pasívneho portfólia. Aby tomu dokázali aktívni správcovia konkurovať, museli by takmer každý rok index porážať. A to je prakticky nemožné.

Najmä nie v situácii, keď akciám dominuje zopár firiem, ako je to v súčasnosti. Vtedy sa investovanie zužuje do otázku: Držať alebo nedržať podstatnú časť investičného kapitálu v piatich či siedmich najväčších firmách sveta prakticky z jediného sektora? Momentálne svetu dominujú technologické firmy, čo nie je pri rýchlosti technologických inovácií prekvapujúce. No história ukazuje, že nakupovať najväčšie firmy z indexu nie je dobrá myšlienka. Tak ako teraz sú totiž v cenách takýchto spoločností zakomponované očakávania exponenciálneho rastu ziskov. Je len nepatrná pravdepodobnosť, že to technologické giganty dokážu splniť. A skôr či neskôr tak sklamú trh.

Dovtedy však bude platiť, že pasívne fondy budú tento stav ďalej podporovať. Prílev peňazí smeruje predovšetkým do akcií s najväčšou váhou a najväčšie firmy tak dostávajú viac zdrojov na úkor tých menších. Aj preto pasívne investovanie prispieva k nafukovaniu bublín. V súčasnosti platí, že očakávané zisky firiem rastú omnoho rýchlejšie ako skutočné. To nie je obvyklé a naznačuje to prílišnú vieru v schopnosti umelej inteligencie generovať nadpriemerné zisky. Napokon však nastane situácia, že ocenenie niektorých akcií dosiahne kontúry bubliny.

Cesta do otroctva