Pásikavý biznis hyperaktívnej mamy Kristíny Farkašovej

Popri debate, ktorá sa točila najmä okolo jej podnikateľských a publikačných aktivít, si dopriala výdatné anglické raňajky a trpezlivo riešila časté požiadavky svojich malých „živých“ pokladov. Kristína Farkašová prepadla po narodení detí materským témam, z ktorých ťaží aj pri zlepšovaní rodinného rozpočtu. Prvé husle v jej podnikaní hrajú tričká pod vlastnou značkou Koláčová.

Mamy na materskej dovolenke zvyknú zvoľniť pracovné tempo a primárne sa starajú o deti. Vás materstvo akoby skôr nakoplo.

Som hyperaktívna. Od začiatku som bola rozhodnutá, že chcem byť s deťmi doma do troch rokov, kým nepôjdu do škôlky. Dokonca som si na to od dvadsaťpäťky po „korunke“ šetrila. Som s nimi veľkú väčšinu času doma a robím večer, keď zaspia.

No stíhate toho celkom veľa.

Som vyštudovaná dramaturgička, písanie mám v podstate v pracovnej náplni, len mi chýbala dobrá téma. Tak som si ju porodila. Herecká dráha bola skôr náhoda. Moderovanie a stand-upy mám maximálne dvakrát do mesiaca, aj to až posledný rok. Všetko môžem robiť len vtedy, keď je doma môj muž. Nechce sa mi k deťom nasilu niekoho zháňať. Som zástankyňa toho, že mama má byť s deťmi doma. Ak mi má práca výrazne obmedziť čas s deťmi a mám byť nervózna z toho, že nemajú kde byť, tak ju radšej neprijmem.

Odmietate veľa pracovných ponúk?

Niekedy viac, niekedy menej. Napríklad kampaň na Zlatú studňu človek neodmietne. Keď si vypočíta, že za to bude môcť ísť na prázdniny, tak si to premyslí a radšej to zoberie. Navyše mám šťastie na úžasných empatických ľudí, ktorí moju prioritu byť s deťmi chápu. Aj zo seriálu Tajné životy ma púšťali domov dojčiť.

Nosievate deti so sebou na pracovné stretnutia. Dá sa plnohodnotne skĺbiť starostlivosť o ne a práca?

Dá sa, ale práca musí byť koníčkom. Písať som začala preto, lebo keď deti večer zaspali, naraz mi ostalo tak prázdno. Tričká som začala opäť intenzívnejšie maľovať, lebo som chcela zarobiť na kurz plávania pre bábätká. Stretla som cieľovku zvanú matky, klepla som klinec po hlavičke a začalo to ísť zhurta. Ale ak by som mala popri deťoch robiť účtovníctvo, tak sa asi zbláznim.

Ako ste sa dostali k vyrábaniu tričiek s vtipnými textami?

Mám blízky vzťah k odevnému dizajnu. Vždy mi chýbali bláznivé tričká. Som pomerne infantilná, tak som ich začala vyrábať bývalému mužovi na rôzne sviatky. Najprv to bola záľuba, no potom nás oboch neobsadili do inscenácie v divadle a zostali sme takmer bez príjmu. Vykrývala som to tak, že som chodila po jarmokoch a predávala som tričká na Sashe.sk. Už vtedy bola na ne dosť čakačka. Túto moju činnosť som vždy vytiahla, keď som nemala prácu a potrebovala som peniaze.

Zdroj: Maňo Štrauch

Ako vznikla značka Koláčová?

Je to nápad z obdobia, keď som sa dávala dokopy s bývalým mužom Kamilom [Mikulčíkom]. Stále som piekla vianočný kávový koláč. Jemu to celé nejako zachutilo, a tak ma začal volať Koláčová. Doteraz nosí nejaké moje veci. Ale povedal, že sa na to zle balia baby, takže ich nosí čoraz menej.

Ako záľuba prerástla do podnikania?

Nestíhala som tričká maľovať ručne. Môj švagor je jedným z majiteľov obchodu Kompót. Otravovala som ho, aby sa tričiek ujal, lebo nestíham maľovať, vypisovať faktúry či chodiť na poštu. Pri deťoch mi to robilo viac starostí ako radosti.

Čo všetko máte na starosti?

V podstate to mám tak, ako keď niekde hrám. Robím kreatívnu a dizajnérsku prácu a Kompót je vlastne moja produkcia.

Odkiaľ nakupujete tričká?

Šijú ich pre Koláčovú v Portugalsku, dostali sme na nich dobrý tip. Predtým sme tričká kupovali všade tam, kde sa dalo. Išlo o ich pásikavosť a to bol nedostatkový tovar.

Ako vzniká finálny produkt?

Robí sa to na Slovensku sieťotlačou. Najprv sa ľudia sťažovali, že im tričká nestíham namaľovať. Teraz zasa nadávajú, že už to nie je ručná výroba. Mne sa viac páči sieťotlač, lebo tričko sa tak rýchlo nevyperie, lepšie drží a je žiarivejšie. Som s tým oveľa spokojnejšia. Je to neporovnateľná kvalita. Vzor je, samozrejme, maľovaný tak ako kedysi. Ručne, štetcami.

Koľko ste toho stíhali vyrobiť, keď ste maľovali ručne?

Jedno tričko sa robilo minimálne dva dni, lebo muselo aj schnúť. Za deň som ich spravila päť až sedem a na druhý deň dokončila.

Aký typ ľudí si kupuje vaše tričká?

Myslím si, že všetci, ale hlavná cieľovka sú matky, potom „hipsteri“ a ľudia, čo majú zmysel pre humor. Som spokojná s touto cieľovkou.

Ktorý motív je najobľúbenejší?

Z pánskych ide najlepšie „áno láska, máš pravdu“. Kupujú to ženy, samozrejme. Z dámskych „nechceš vedieť, čo si myslím“, čo je zvláštne, lebo pôvodne to bolo detské tričko, ale ľudia si ho pýtali aj ako dospelácke. Teraz ideme robiť tehotenské tričká a na jeseň pripravujem niečo úplne iné.

Čím sa inšpirujete pri vymýšľaní nápisov?

Ničím. Robím to intuitívne a hlavne nie nasilu. Veľa firiem odo mňa chcelo, aby som im vyrobila koláčovské tričká. Diktovali mi nápisy alebo chceli, aby som urobila niečo na konkrétnu tému, ale tam chceli mať svoje logo. To odmietam. Stále svoju značku považujem skôr za srdcu blízku a dizajnérsku než komerčnú. V tomto som nepredajná. Muselo by ísť o veľkú výnimku.

Zdroj: KOMPOT.SK

Máte spočítané, koľko ste toho už predali?

Pri tomto sa dostávame k mojej podpriemernej podnikateľskej schopnosti. Vždy plne dôverujem ľuďom, s ktorými spolupracujem. Možno ma aj niekto niekedy okráda, ale ja si to nevšimnem.

Ako sa zarába na tričkách?

Ak by som nerobila nič iné,