Parlamentá väčšina porušuje zákon o tvorbe právnych predpisov preto, lebo môže

Keď sa k pôvodnému a hlavnému návrhu nejakého zákona, ktorý je riadne prerokovávaný, na poslednú chvíľu v druhom parlamentnom čítaní „prilepí“ taký pozmeňovací návrh, ktorý mení celkom iný zákon, a poslanci to schvália, tak výsledkom tejto legislatívnej – s prepáčením – práce je práve prílepok.

Poslanci vládnej väčšiny predminulý týždeň len za jediný deň schválili tri také prílepky. Všetko nasvedčuje tomu, že parlamentný nikdy sa nekončiaci príbeh prílepkov práve píše novú, čerstvú a obludnú kapitolu.

Stručné dejiny prílepkov

Faktom je, že po zmene rokovacieho poriadku národnej rady v roku 1996, ktorým sa zaviedli tri parlamentné čítania legislatívnych návrhov, každá parlamentná väčšina zneužívala prílepky na dosahovanie svojich zákonodarných a politických cieľov. Robili to aj parlamentné väčšiny podporujúce prvý i druhý kabinet Mikuláša Dzurindu. Pamätný je napríklad spôsob, akým sa prijímali reformné zákony v zdravotníctve v roku 2004.

Okrem toho, že sa vtedy novelizoval zákon, ktorý ešte nebol účinný, ale ani platný, pretože ešte nebol ani vyhlásený v Zbierke zákonov, tak sa doň dostali aj tri prílepky. Pozmeňovacími návrhmi sa menil zákon o správe majetku štátu, zákon o zákaze exekúcií štátnych zariadení i zákon o exekučnom poriadku. Udialo sa tak s odôvodnením, že ide o mimoriadnu situáciu, ktorá si žiada mimoriadny prístup.

Lenže takéto prístupy sa neskôr uplatňovali aj v situáciách, ktoré neboli ničím výnimočné. Len si nimi vládna i koaličná väčšina uľahčovali život.

V roku 2008 svitla istá nádej na zmenu, lebo